Říjen 2011

Milovať oboch sa nedá- 1.časť

31. října 2011 v 14:16 | Ceruzka |  Moja minulosť- MH
Volám sa Zuzka, mám 16 rokov, chodím na gymnázium a bývam v malom mestečku na Východe Slovenska. Je mi nanič. V poslednom čase je mi tak stále. Asi odvtedy čo mi ocko povedal tú blbú vetu.
"Budeme sa sťahovať."
"Čoo?? Kedy? Kde? Prečo? " skríkla som.
"Pomaly. Do Liptovského Mikuláša, o 2 týždne a preto lebo lebo všetka naša rodina býva na západe a my sme veľmi ďaleko od nich. Teraz budeme bývať bližšie pri starkej a pri tvojich tetách a ujoch "
Nič som nato nepovedala, len som so slzami v očiach išla do izby. A takto to uz robím týždeň. Ked prídem zo školy, idem hneď do izby. Ani vonku uz nechodím, pretože sa mi nechce. Ked som to oznámila mojej naj kamoške Pavlíne, začala pišťat a skákať.
"Čo je? Prečo sa tak tešíš?" čudovala som sa.
"Veď sa ideš sťahovať do LM ! " skríkla na mňa.
"Noa? " vôbec ma nenapadlo prečo je ten LM taký výnimočný.
"Martin Harich !!! " skríkla na mňa. "Však ťa budem môcť navštevovať?"
"No, super. Už musím ísť." a išla som rýchlo preč, lebo by som sa rozplakala keby som tam ostala. Tak ona sa teší že ja idem do LM, kde nikoho nepoznám a ešte tam má byť aj ten jej Harich. Ešteže Luky reagovat inak.
"Och láska, ľúbim ťa."
"Aj ja teba. Však sa nerozídeme?" hlesla som.
"Nie ! Ako ťa to mohlo napadnúť?"
"Budeme si písať listy?"navrhla som tento romantický sposob dorozumievania.
"Super nápad."
Keď teraz nato tak spomínam, kotúľajú sa mi slzy po tvári. Pustím si moju najobľúbenejšiu pesničku Green day-21 guns a slzám a myšlienkam nechám voľný priebeh. Onedlho zaspím.

O týždeň: "Tak, a sme tu!" povie zrazu mamka a tým ma vytrhne z premýšľania.
"Čo ?! " skričím a vyvaľujem okále na dom predo mnou. Je krásny, veľký s veľkou záhradou a vyzerá to tak, že dnu bude aj podkrovná izba, samozrejme pre mňa. O tomto som vždy snívala. Vystupujem z auta a idem za rodičmy, ktorí už odomykajú vchodové dvere. Takže toto bude môj nový domov, pomyslím si a s úsmevom na tvári si prezerám dom. Aj z dnu je krásny, všetky izby sú také veľké. Nakoniec zakotvím v tej svojej, kde už mám nábytok a pustím sa do vybaľovania. Začnem skriňou, pomyslím si a už aj vyberám z vreca svoje obľúbené rifle a ukladám ich do skrine. Rodičia medzitým išli pre ďalšie veci a tak ostávam sama v tomto veľkom dome. Vybaľovanie je však hrozne nudné a tak zase rozmýšľam ako tu bude, či si tu najdem kamarátky a či tu stretnem toho Haricha. Zrazu zbadám tričko, ktorésom mala na sebe pred dvoma dňami. Spomeniem si na ten deň. Bol to Pondelok, môj posledný deň v starej škole. Spolužiaci mi urobili rozlúčkovú párty. Bolo to veľmi krásne, plakali všetci, dokonca aj tí, s ktorími sme sa nemali veľmi v láske. A ten darček na rozlúčku ! Dostala som album fotiek na ktorom sú fotky od prímy až po sextu. Keď si nato spomeniem, zase sa mi tlačia slzy do očí. Tričko mám v ruke, kvapkajú mi naň slzy a ja zase spomínam, ako mi bolo dobre v Sabinove. Tak som sa zamyslela, že som si ani nevšimla, že niekto zvoní. Rýchlo odhodím tričko a s červenými očami utekám dolu. Rozmýšľam kto to môže byť, keď tu nikoho nepoznám. Váhavo pozriem na kľučku vchodových dverí a po niekoľkých sekundách ju stlačím.




Láska na nečakanom mieste-2. diel

28. října 2011 v 16:35 | Zuzka |  Láska na nečakanom mieste
CHAT
J:Ahoj Igy neuveríš čo sa práve stalo.
I: Čo ? Azda si si tam nenašla nejakého nového fešáka?
J: Ale chod´ , niečo oveľa lepšie.
I: Už ma toľko nenapínaj a hovor.
J : Budeme sa sťahovať opäť na Slovensko do Šurian.
I: To fakt? Ty kokos.. Teším sa s tebou. Som rád ,že ťa opäť uvidím.
J: Aj ja...a konečne mi predstavíš chalanov z tej tvojej´´úžasnej´´kapely.
I: No jasne , budú radi.
J: Fajn musím íst , ideme von s Angie, Lisou a Paulou.
I: Ok ,tak sa maj pekne .A kedy prídete?
J: Už tento týždeň. Čus!
Hned´ som utekala urobiť zo seba človeka a mohla som vyraziť.Ked´ som im všetko vysvetlila , tak nemohli uveriť a začali plakať.Mala som čo robiť ,aby som ich utešila a musela som sľúbiť , že ešte určite prídem do L.A. .
O2dni:
Prišli k nám sťahováci a mohlo sa začať sťahovať . Celkom šikovne nám to šlo a o nejakých 5 hodín sme mali všetko pobalené.
Nad´aľší deň:
Bola som hrozne nervózna. Lietadlo konečne vzlietlo a ja som sa ponorila do ríše snov.
Zobudila som sa až tesne pred tým než sme pristáli. Pristáli sme v BA na letisku .Čakala nás už len krátka cesta do Šurian. Ked´ som uvidela náš nový dom vypadli mi oči z jamiek. Bol nádherný , mal prekrásnu záhradu a v nej bola moja obľúbená hojdačka a super veľký altánok. Hned´ som sa šla prejsť po dome a vybrala som si samozrejme tú najväčšiu a najkrásnejšiu izbu. Začalo sa ťažké vybaľovanie, ukladanie a sťahovanie vecí a nábytku,ktoré sa skončilo až na druhý deň .Ked´ už bolo všetko presne tam kde má byť bol druhý deň 15:00 poobede. Hned´ som sa pripojila na facebook a napísala Igymu. Hned´ som sa s ním dohodla , že pôjdeme von o 17:00. Mala som ešte 2 hodiny a povedala som si ,že sa už musím osprchovať ,umyť si vlasy a aj si ich vyžehliť,... skrátka urobiť zo seba človeka.

Úvod

20. října 2011 v 20:55 | Ceruzka |  Fanfiction-odkazy
Čavte, voláme sa Zuzka & Zuzka. Sme radi že ste zablúdili na náš blog. Radi píšeme a budeme radi ak nám okomentujete naše práce.

Sláva rozbitým chodníkom- druhá časť

20. října 2011 v 20:20 | Ceruzka |  Sláva rozbitým chodníkom

DRUHÁ ČASŤ


O niečo neskôr dorazí aj Zuzka, ktorá len, len že neskolabuje pri pohľade na Romana. Ale ovládne sa a po zvítaní vedie dialóg s Romanom a ja s Igorom. Keď si to všimnem, pomyslím si že sa nám to super rozdelilo. Zdá sa že po chvíli si to všimne aj Igor a začne niečo túkať do telefónu. Po chvíli mi ho s úsmevom podáva. Pozerám, že medzi Romanom a Zuzkou to poriadne iskri. Nenecháme ich samých? A tak s Igorom kráčam večerným mestom. Igor ma zaviedol do parku, kde sme si sadli na lavičku.

"Pozerám že to tu dobre poznáš keď vieš kde je park" napadne ma.

"Vieš ako dieťa som to tu prelozil hore-dolu. Dokonca som tu chodil ku dedovi na prázdniny a mal som tu dobrých kamarátov ale teraz sa už ku mne neozývajú."

"Vidíš, taký je život."

"Koľko más vlastne rokov?" spýta sa zrazu a ja rozmýšľam že ako mu odpovedať. Je mi jasne že je odo mňa starší, ale klamať mu nechcem.

"Mala som sedemnásť" poviem a sledujem jeho reakciu. No on sa sprava akoby to očakával a pýta sa ďalej.

"Tak ma napadlo, nechceš prísť na náš koncert? O týždeň budeme hrať tu v Nových Zámkoch" prehodil Igor bezstarostne. Všimla som si však, že mi visí na perách. Nechcela som ho napínať a preto som hneď odpovedala.

"Och ! To by bolo super. Rada prídem. Môže prísť aj Zuzka?" napadne ma.

"Jasne, veď keď tak rozmýšľam, určite ju pozve aj Roman."

"Jaaj, tiež pravda." Zasmejem sa.

Potom sme sa rozprávali o všeličo, cítila som že mu môžem povedať hocičo. On mi zas porozprával celu históriu The Paranoid a ja som mala pocit že ich poznám od začiatku.

"Máš nejaké túžby?" spýtal sa ma zrazu.

"Jasne že mam. Každý ich ma. Prečo sa ma to pýtaš?"

"Pretože ja mam teraz jednu veľmi peknú túžbu."

"Akú?" spýtala som sa a napäto som čakala na odpoveď.

A on ma pobozkal.




KONIEC DRUHEJ ČASTI !!

Nikdy som neverila, že sa to stane práve mne

20. října 2011 v 20:10 | Zuzka |  Moja minulosť- MH

Konečne je po škole, ja kráčam domov a už sa teším na zajtra. Totiž zajtra bude v našom meste vystupovať Martin Harich. Už počas SuperStar som ho zbožňovala a zbožňujem ho nadalej. Ako každý deň aj dnes mám MP4 slúchadlá na ušiach a počúvam Nezvestnú. No hádajte od koho to asi je. Ked´ som prvýkrát počula túto pesničku, priznám sa vtlačila mi slzy do očí. Len tá predstava, že hľadá práve mňa vo mne vyvolala prúd slz. Ach, aby už bolo zajtra. Večer ako každý deň idem na facebook. Mám Martina v priateľoch, takže vždy večer si čítam aký má nový status. Dnes mal napísané "Už sa teším na zajtra na Vás ľudia, ale najmä na Košice." Wau, pomyslela som si. Keby som sa len tak s ním stretla. Ach, už si to normálne predstavujem. Ráno vyskočím z postele, ešte šťastie, že je Sobota ináč by som do školy ani nešla. Už od rána premýšľam čo si obliecť. Je 14:00 poobede a ja stále dumem nad oblečením. Konečne, mám to zoberiem si to tričko s výstrihom, o ktorom chalani v škole hovoria, že v ňom vyzerám sexi. Blíži sa 18:00, tak sa konečne vyberiem do klubu. Pred klubom je dosť ľudí. Ked´ sa konečne dostanem dnu, hned´ utekám pod pódium, aby som mala to najlepšie miesto. Začne sa koncert. Je fakt super. Spievam a skáčem všetky pesničky, ale pri nejakej 10 mi začína byť horúco a necítim sa veľmi dobre. Zrazu už len tma.
Martin:
Spieval som a pritom som sa s úsmevom pozeral po ľudoch predo mnou. Niekto tam odpadol, alebo to sa mi len zdalo? Pozriem sa ešte raz a fakt niekto tam ležal na zemi. Rýchlo som prestal hrať a zavolal zo zadu zdravotníkov. Hned´ prišli a utekali ku tej dievčine a ja tiež. Museli ju preniesť na bezpečnejšie miesto. Položili ju na gauč do zákulisia a pichli jej niečo. "Za chvíľu sa preberie" ubezpečovali ma. A naozaj za chvíľu začala otvárať svoje prekrásne oči. Jej pohľad smeroval na mňa. Mala krásne čokoládové oči, do ktorých som sa okamžite zamiloval.
Zuzka:
Začala som sa preberať. Okamžite potom, ako som otvorila svoje oči som uvidela tú krásnu tvár. Nemohla som uveriť, že sa naňho pozerám, že som sa s ním stretla. "Kde to som?" spýtala som sa. "V zákulisí" odpovedal tým prekrásnym hlasom. "A čo tu vlastne robím?" "Žiaľ, odpadla si." "Aha" povedala som omámeným hlasom. "Prepáč, že som ti zničila celý koncert" začala som sa mu ospravedlňovať. "To nič, ved´ už aj tak chýbala len 1 pesnička." "Ale aj tak, všetky fanúšičky budú nahnevané na mňa." "Nevadí, mne to je jedno, hlavne že som spoznal takého prekrásneho človeka." "Ďakujem" povedala som trošku udivená tým čo práve povedal. "Bude after-party, prosím povedz, že pôjdeš." "Ty ma naozaj pozývaš?" "Jasne, lebo ak nepôjdeš, tak sa budem báť či znova neodpadneš" povedal a pozrel sa na mňa psími očami. "To sa predsa neodmieta" povedala som a usmiala sa. "Tak fajn ideme" povedal a chytil ma za ruku a ťahal na tu after-party. Celý čas sa odo mňa nepohol, vždy bol pri mne a pomaly celú noc sme prekecali. Nadránom mi volala mamka "Zuzi si v poriadku?" "Hej som, som na after-párty, lebo ma pozval." "Kto ťa pozval?" "Martin Harich" "To naozaj? A dokedy tam budeš?" "Neviem uvidím dokedy to bude" "Fajn, tak ho pozdravuj a čau." "Budem čau" povedala som a zložila. "Martin, pozdravuje ťa mamka." "Ďakujem, pozdravuj ju aj ty" povedal tým svojím neodolateľným hlasom. "Zuzi?" "No?" "Ako len začať!... Proste ked´ si odpadla a potom tam ležala na tom gauči, tak som niečo pochopil" "A čo také?" spýtala som sa a vôbec nevedela o čo ide. "Vieš, ked´ som ťa tam uvidel zamiloval som sa do teba." Nič som nepovedala len som to spečatila bozkom. "Takže sme na tom rovnako?" spýtal sa. "Hej, akurát ja som ťa milovala už ked´ si bol v SuperStar" zasmiali sme sa začali sa bozkávať. Ešteže tam neboli novinári a nenafotili to, lebo by ma jeho fanúšičky asi zajtra uškrtili. "Budeš so mnou chodiť?" spýtal sa. "A mám na výber?" "Nie" povedal a začali sme sa smiať. "Vieš, že po ničom inom netúžim?" povedala som a dala mu vášnivý bozk, ktorý okamžite opätoval a naše jazyky sa začali hľadať. A takto sme spolu začali chodiť.
O niekoľko rokov:
"Zuzi, láska moja" oslovil ma, ked´ sme sedeli v reštaurácií. "No?" "chcem sa niečo opýtať. "Vezmeš si ma?" a kľakol si predo mňa. "Keby som mohla, tak aj hned´ teraz." "Som najšťastnejší muž na zemi" povedal navliekol mi snubný prsteň. A tak sme sa vzali a narodila sa nám dcéra Alica.

Láska na nečakanom mieste-1.diel

19. října 2011 v 18:09 | Zuzka |  Láska na nečakanom mieste
Volám sa Eliška ,ale všetci ma volajú Eli. Celý svet sa mi zrútil ,ked´mi ocko v 10 rokoch povedal ,že sa sťahujeme do L.A. .Nemohla som tomu uveriť. Musela som opustiť svojich kamarátov, veľa ľudí, ktorých som mala rada, ale hlavne Igyho ,môjho najlepšieho kamaráta. S ním som chodila už do škôlky a od nej sme boli vždy spolu. Vždy som mu pomáhala a on mne ,ale teraz som mala odísť niekam mimo ,niekam kde nikoho nepoznám. Ale všetok ten smútok je za mnou ,všetci sme o 15 rokov starší a ja bývam v tej najluxusnejšej štvrti v L.A. . Mám sa fajn ,ale ked´ si spomeniem na Igyho a na Slovensko chce sa mi plakať. Píše sa 15. august a mňa si dnes ocko zavolal do pracovne. "Musím ti niečo povedať Eli" povedal. "O čo zase ide oci" hovorím. "Ide o to ,že sa opäť budeme sťahovať." "To nie! Zase? To mi nemôžete urobiť s mamou. Zase niekam kde nikoho nepoznám ,kde život beží úplne ináč. Ja nechcem odísť z L.A. od Angie ,Marie ,Lisy a Pauly. " "Ešte nevieš kde ideme a už máš nervy si presne po mame" zasmial sa . "A teda kde to je?" spýtala som sa . "Späť na Slovensko Eli."odpovedal. "To naozaj ? "oči mi zažiarili štastím. Predstava ,že po toľkých rokoch uvidím Igyho ma hriala pri srdci. "A kedy? " "Už tento týždeň. Opäť do Šurian. Našiel som tam krásny dom s veľkou záhradou. ""Ospravedlň ma oci" vyletetela som z pracovne okamžite na facebook. Musela som to napísať Igymu. Mala som takú radosť ,že som hned´ zabudla na Angie ,Marie ,Lisu a Paulu .Bol prihlásený takže som nemala problém ,že kedy si to prečíta. Hned´ ako som mu napísala sa začal radovať spolu so mnou.

Fanfiction

19. října 2011 v 13:38 | Zuzka |  Fanfiction-odkazy
Čaute ľudkovia... nemali by tu chýbať fanfiction.....ak máte obľúbenú skupinu alebo speváka a napísali ste už fanfiction, tak ju stačí odoslať na náš mail crazyFanfiction@szm.com a my ju tu zverejníme....

Sláva rozbitým chodníkom- prvá časť

19. října 2011 v 8:02 | Ceruzka |  Sláva rozbitým chodníkom
PRVÁ ČASŤ
Idem si po meste, počúvam empétrojku, v nej The Paranoid-únos. Práve si myslím, že čo asi tak robia, najmä Igor. A zrazu ide okolo mňa chalan podobný ako Igor, dokonca ma tričko The Paranoid. Nazdávam sa že zato že si ho predstavujem, čo asi roby, tak si myslím že je to on. Pomyslím si, že aká by to bola sranda, keby som ho tu stretla. Ale nedá mi to a predsa sa otočím. A čo sa nestane? On sa otočil tiež a ja som nemala pochyb že sa mi sníva! Naozaj o bol Igor. No čo náhoda nechcela, pozerala som sa cela očarená naňho a on na mňa a zrazu som spadla. V momente bol pri mne a pomáhal mi vstať:
"Stalo sa ti niečo?" a ja neschopná slova som naňho pozerala. Bol to môj idol. Cela moja izba bola polepená jeho kapelou a srdiečkami pri ňom. A teraz bol pri mne a pýtal sa ma či sa mi niečo stalo.
"...Nie......nič......nič...sa..mi.....nestalo....ďa...ďakujem" vykoktala zo seba. On sa usmial.
"A veľmi sa ponáhľaš ?" spýtal sa ma.
"Nie." Znela moja stručná odpoveď.
"A nechceš isť so mnou na pizzu?" povedal akoby nič. A tak som ho zaviedla do nasej pizérky v meste a skvele sme si pokeckali. Zistila som že, akurát v našom meste ma dedka, ktorého doteraz nenavštevoval a že dnes prišiel za nim. A vraj odteraz tu bude chodiť často. Tak veľmi som sa tešila! Dohodli sme sa že sa tu stretneme aj na druhy deň. Na tom istom mieste a v ten istý čas. A tak tu čakám v ten istý čas, pri tej istej jame v chodníku ako včera. A zrazu ho vidím, ide a s nim ide aj Roman. Hneď si spomeniem na moju naj kamošku, tiež Zuzku. Ona je doňho poblaznená. Ale to už sú pri mne a ja prestanem myslieť na všetko. Srdce mi poskočí keď Igor príde ku mne a na uvítanie ma pobozká. No to ma už bozkáva aj Roman. Po privítaní sa dohodneme že ideme do tej iste pizérky ako včera. Cestou sa od nás Roman oddelí že si potrebuje niečo vybaviť, že potom za nami príde. Som cela šťastná že som s Igorom sama, ale predsa na jednu vec nezabudnem.
"Igor, a ma teraz Roman niekoho?" Igor sa na mňa pozrie, akoby som mu tou otázkou nejako ublížila a mne zase srdce poskočí, pretože už viem že mu na mne záleží.
"Nie, nemá." povie odmerane.
"Vieš, tak rozmýšľam, či nemôžem zavolať aj moju kamošku nech mu robí spoločnosť. Vieš ona je z Romana cela paf." A počas tej vety sledujem Igorovu tvar, ako sa slovo po slove vyjasňuje. Keď mi odpovedá, žiari ako slniečko.
"Och, to je super nápad. Vieš ja som ho sem priviedol aby sa trochu odreagoval, lebo nedávno mu jedna hus pekne ublížila."
"Okej" poviem a už mi prsty behajú po mobile. Hneď ako dohovorím so Zuzkou, ktorá cela natešená sľúbila že príde, Igor ma v ruke tiež telefón a vraví:
"Tak ma napadlo, či si nevymeníme čísla, vieš... Včera som nato úplne zabudol."
"Super." Poviem a rozmýšľam či neskolabujem. Veď moje srdce dostáva veľký zaberák. Akurát keď si vymieňame čísla dorazí Roman.
"No čo vy dve hrdličky?" a ja sa začervenám.
KONIEC PRVEJ ČASTI !