Sláva rozbitým chodníkom- prvá časť

19. října 2011 v 8:02 | Ceruzka |  Sláva rozbitým chodníkom
PRVÁ ČASŤ
Idem si po meste, počúvam empétrojku, v nej The Paranoid-únos. Práve si myslím, že čo asi tak robia, najmä Igor. A zrazu ide okolo mňa chalan podobný ako Igor, dokonca ma tričko The Paranoid. Nazdávam sa že zato že si ho predstavujem, čo asi roby, tak si myslím že je to on. Pomyslím si, že aká by to bola sranda, keby som ho tu stretla. Ale nedá mi to a predsa sa otočím. A čo sa nestane? On sa otočil tiež a ja som nemala pochyb že sa mi sníva! Naozaj o bol Igor. No čo náhoda nechcela, pozerala som sa cela očarená naňho a on na mňa a zrazu som spadla. V momente bol pri mne a pomáhal mi vstať:
"Stalo sa ti niečo?" a ja neschopná slova som naňho pozerala. Bol to môj idol. Cela moja izba bola polepená jeho kapelou a srdiečkami pri ňom. A teraz bol pri mne a pýtal sa ma či sa mi niečo stalo.
"...Nie......nič......nič...sa..mi.....nestalo....ďa...ďakujem" vykoktala zo seba. On sa usmial.
"A veľmi sa ponáhľaš ?" spýtal sa ma.
"Nie." Znela moja stručná odpoveď.
"A nechceš isť so mnou na pizzu?" povedal akoby nič. A tak som ho zaviedla do nasej pizérky v meste a skvele sme si pokeckali. Zistila som že, akurát v našom meste ma dedka, ktorého doteraz nenavštevoval a že dnes prišiel za nim. A vraj odteraz tu bude chodiť často. Tak veľmi som sa tešila! Dohodli sme sa že sa tu stretneme aj na druhy deň. Na tom istom mieste a v ten istý čas. A tak tu čakám v ten istý čas, pri tej istej jame v chodníku ako včera. A zrazu ho vidím, ide a s nim ide aj Roman. Hneď si spomeniem na moju naj kamošku, tiež Zuzku. Ona je doňho poblaznená. Ale to už sú pri mne a ja prestanem myslieť na všetko. Srdce mi poskočí keď Igor príde ku mne a na uvítanie ma pobozká. No to ma už bozkáva aj Roman. Po privítaní sa dohodneme že ideme do tej iste pizérky ako včera. Cestou sa od nás Roman oddelí že si potrebuje niečo vybaviť, že potom za nami príde. Som cela šťastná že som s Igorom sama, ale predsa na jednu vec nezabudnem.
"Igor, a ma teraz Roman niekoho?" Igor sa na mňa pozrie, akoby som mu tou otázkou nejako ublížila a mne zase srdce poskočí, pretože už viem že mu na mne záleží.
"Nie, nemá." povie odmerane.
"Vieš, tak rozmýšľam, či nemôžem zavolať aj moju kamošku nech mu robí spoločnosť. Vieš ona je z Romana cela paf." A počas tej vety sledujem Igorovu tvar, ako sa slovo po slove vyjasňuje. Keď mi odpovedá, žiari ako slniečko.
"Och, to je super nápad. Vieš ja som ho sem priviedol aby sa trochu odreagoval, lebo nedávno mu jedna hus pekne ublížila."
"Okej" poviem a už mi prsty behajú po mobile. Hneď ako dohovorím so Zuzkou, ktorá cela natešená sľúbila že príde, Igor ma v ruke tiež telefón a vraví:
"Tak ma napadlo, či si nevymeníme čísla, vieš... Včera som nato úplne zabudol."
"Super." Poviem a rozmýšľam či neskolabujem. Veď moje srdce dostáva veľký zaberák. Akurát keď si vymieňame čísla dorazí Roman.
"No čo vy dve hrdličky?" a ja sa začervenám.
KONIEC PRVEJ ČASTI !
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama