Aj jedno obyčajné stretnutie v autobuse ti môže priniesť lásku

22. listopadu 2011 v 19:35 | Zuzka |  Jednorázovky od Zuzky
Tu to máte ... Som zvedavá na komenty...

Roman:
"Och Bože" povedal som si, keď som v jedno ráno vstal a uvedomil si, že moje auto je v servise a tak musím ísť na kapelnú skúšku do Šurian autobusom. Gitaru som už mal v skúšobni, takže som šiel len tak naľahko. Len len, že som stihol autobus. Len čo som vstúpil do autobusu začal som ľutovať, že som dal práve včera auto na každoročnú prehliadku do servisu. Je totiž leto a v autobuse bolo snáď milión ľudí. Nejako som sa prepchal doprostred autobusu, ani neviem ako. Jedna staršia pani akurát vystúpila a zostalo po nej voľné miesto pri jednej babe. "Máš tu voľné?" spýtal som sa slušne. Keďže mala slúchadlá v ušiach, tak sa ma zľakla. "Jasné" povedala. Poznal som ju z videnia. Tiež je z Úľan a často som ju videl na diskotékach a sem-tam aj na našich koncertoch. Neviem čo sa jej stalo, ale mala slzy v očiach. Keď som ju videl naposledy na diskotéke, bolo to už viac ako tri mesiace, mala úsmev na tvári a smiala sa spolu s jej tipujem kamoškou. A teraz? Sedela tu ako kôpka nešťastia a slzy jej tiekli po tvári. ,Viac jej to sekne keď sa usmieva, pomyslel som si, ale nechcel som ju vyrušovať v počúvaní hudby, tak som bol radšej ticho. Vystúpil som v Šuranoch, ale musel som stále rozmýšľať čo sa jej asi mohlo prihodiť. Celú skúšku som o tom premýšľal a chalani sa mi začali smiať, že som sa zamiloval. "Schop sa Roman zajtra máme koncert" povedal mi Igor a potľapkal ma po ramene. Skúška zbehla veľmi rýchlo a opäť som šiel autobusom domov. Celú cestu som o nej musel premýšľať.
Eli:
"Prečo je život taký krutý?" už po stý krát som si kládla túto otázku. Pred tromi mesiacmi mi zomreli rodičia pri auto-nehode, kde do nich nabúral nejaký opitý debil, ktorý vyviazol len s ľahkými poraneniami a moji rodičia? Namieste mŕtvy. Mám jednu sestru , Tynku, ktorá sa potom dosť zrútila a preto sa rozišla s Tomášom. Už odmalička sme boli vo všetkom rovnaké. Počúvame rovnakú hudbu, páčia sa nám tie isté filmy a tak. Samozrejme nie sme dvojčatá, ona má o 2 roky menej. Mňa v tých ťažkých chvíľach podržal donedávna Matúš, môj priateľ. Presne pred mesiacom som ho načapala s Ninou v našom byte. Áno, v našom. Mali sme sa brať a už sme bývali vo vlastnom, teda kúpil ho Matúš, ale bývali sme tam spolu a potom to prišlo. Keď som raz prišla od Tynky, u ktorej som bola robiť jej spoločnosť, aby na to stále nemyslela, aj keď sme si spolu poplakali, tak som ich našla v posteli spolu. Matúš a na ňom jeho kolegyňa Nina. Odsťahovala som sa k Tynke a na Matúša pomaly zabúdam, ale našich mi to už nevráti. Dnes sme opäť boli s Tynkou na hrobe a potom som sa vybrala za kamoškou do Nitry. Sedela som v autobuse a premýšľala o našich a spustili sa mi slzy. Sedela pri mne nejaká staršia pani, ktorá sa po mne pozerala, ako keby som bola strašidlo. Potom vystúpila a prisadol si tenký dlhovlasý chalan. Bol mi známy a potom mi došlo, že to je jeden z Úľan, čo hraje v The Paranoid. Je to suprová kapela, dokonca s Tynkou chodíme aj na koncerty. Milo sa na mňa usmial. Vystúpil v Šuranoch a ja som pokračovala do Nitry.
Na ďalší deň:
Roman:
Dnes máme koncert. Po dobrom obede s chalanmi v McDonalde sme ešte mali skúšku. Večer bol koncert. Blížil sa večer a my sme sa s dodávkou presunuli do Nitry, kde sme mali hrať. Mali sme zvukovú skúšku a potom sme si ešte sadli k baru. Bolo tam už dosť fanúšikov, ale všimol som si ju. Bola tam asi s kamoškou a sedeli pri jednom zo stolov. O chvíľu si všimla aj ona mňa. Mala trochu smutný pohľad, ale už neplakala. Chcel som sa jej prihovoriť, ale mali sme už ísť na stage, tak som to nechal na potom. Celý koncert som ju hľadal pohľadom. Po nejakých troch pesničkách som ju našiel. Teda poviem vám, vie tak dobre tancovať. Vrtela sa tam s tou jej asi kamoškou a vyzerala pri tom suprovo. Mal som sto chutí hodiť gitaru a ísť si s ňou zatancovať, ale chalani by ma zabili. Celý koncert som sa na ňu pozeral, lebo ma k nej niečo neuveriteľne ťahalo. Raz sa na mňa pozrela a neverím, usmiala sa. Pri pesničke Záblesky rán som si opäť všimol slzy, ako na nej tak aj na tej jej kamoške. Po koncerte som ju chcel nájsť, ale bola autogramiáda a musel som sa fotiť a podpisovať. Mal som obrovské šťastie, lebo sa pri mne objavila tá jej kamoška a chcela podpis. ,Musím využiť šancu, povedal som si. "Prepáč, že sa pýtam, ale ako sa volá tá tvoja kamoška?" spýtal som sa. "Volá sa Eli a nie je moja kamoška, ale sestra" povedala a mala tiež ten smutný výraz v tvári. "Ďakujem" povedal sa pofotil sa podpísal a konečne ju mohol začať hľadať. Vedel som, že šanca, že ju tu teraz nájdem je v podstate nulová, ale pokúsiť sa o to môžem. Pomaly som už strácal nádej, ale potom som ju zazrel. Bola vzadu za klubom a telefonovala. Podišiel som ku nej a zase sa zľakla ako prvýkrát. Zložila a pozrela na mňa opäť so slzami v očiach. "Ahoj Eli" povedal som. "Odkiaľ vieš moje meno?" spýtala sa. "Tvoja sestra Tynka mi ho povedala" povedal som jej. "Prečo si smutná?" spýtal som sa. "Mám to trochu ťažké" povedala mi. "A kde máš sestru?" "Išla na WC" povedala. Sadla si na schody zadného vchodu. Prisadol som si. Stále mala slzy v očiach a už jej začali stekať po lícach. "Čo sa ti stalo?" spýtal som sa trochu opatrne, lebo som vedel, že ma kľudne môže poslať kade-ľahšie, ale nedokázal som na ňu prestať myslieť. "Vieš naši rodičia nám pred tromi mesiacmi umreli, Tynka sa z toho dosť zrútila, aj keď teraz je už v pohode a ja som už bola zasnúbená, keď som načapala svojho snúbenca s jeho kolegyňou v našej posteli. To je v skratke môj život" povedala a ja som na ňu pozeral otvorenými ústami. "A ty hovoríš, že to máš trochu ťažké" povedal som po chvíli. "No..." povedala a slzy jej neprestávali tiecť. Objal som ju. V tej chvíli som nevedel čo iné by som mohol spraviť. Ja stratiť rodičov, potom načapať milujúcu osobu s iným v posteli, to by ma už bolo zložilo. Potom som vzal jej tvár do svojich dlaní. "Neplač, tak ti to nesluší" povedal som a utrel jej slzy. Jedno som pochopil. Keď ju nepobozkám teraz, tak to budem ľutovať. Veľmi jemne som ju pobozkal a bál sa, že mi jednu vlepí, keď sa odtrhnem. Avšak ona to neurobila. Za chvíľu sa pri nás objavila Tynka a s ňou aj chalani. Ja som Eli objímal a jej stále tiekli prúdy slz. "Eli neplač, lebo budem aj ja" povedala Tynka. Chalani sa na mňa pozreli pohľadom ,Čo sa tu deje?,. Tynka o chvíľu tiež začala slziť a Igor ju objal. Slušalo im to spolu. Paťo a Paľo išli baliť aparatúru a my s Igorom sme tam ostali s Eli a Tynkou. Eli sa ku mne viac natlačila a ja som ju stále objímal. Tynka zatiaľ všetko vyrozprávala Igorovi, ktorý na ňu pozeral rovnako ako ja na Eli. "Mali by sme už ísť" povedala Eli. "No, aby sa o nás teta nebála, povedali sme jej, že jej zavoláme len čo dorazíme domov" povedala Tynka. "A kde bývate?" spýtal sa Igor. "V Úľanoch, čaká nás ešte cesta domov" povedala Eli. "Čo keby sme šli s Vami, odprevadiť vás?" spýtal som sa. "To by ste mohli" povedala Tynka. "Tak to ešte idem povedať tým dvom" povedal Igor a zmizol. "A nechceli by ste tam aj prespať, aspoň tam nebudeme dve samé" povedala Eli. "Spýtam sa Igora, keď sa vráti, ale so mnou môžete počítať" povedal som jej a zotrel jej poslednú slzu. Nakoniec Igor tiež súhlasil, takže sme dnes spali u dievčat, ktoré to tam majú neuveriteľne krásne zariadené. Cestou domov mi Eli zaspala v náručí. "Eli vstávaj" povedal som jej a pomaly ju pohladkal po tvári. Vyzerala tak krásne, keď spala, ako anjel. Potom som ju jemne pobozkal a otvorila tie svoje prekrásne oči. Všade po stenách mali fotky svojich rodičov a vládla tam taká ukľudňujúca atmosféra. Ustlali nám v hosťovskej izbe a odobrali sa každá do svojej izby. Ja som si ľahol do postele a pomaly zaspával. "Roman spíš?" spýtal sa ma Igor. "Zaspávam a ty?" spýtal som sa ho. "Ja nemôžem stále musím rozmýšľať o Tynke" povedal a usmial sa. "A ty a Eli, vy ku sebe máte veľmi blízko" povedal po chvíli. "Už keď som ju v autobuse stretol niečo ma k nej ťahalo" povedal som. Igor už nič nepovedal a zaspali sme. Ráno keď som sa zobudil Igor ešte spal. Vstal som a išiel do kuchyne, kde bola Eli. "Bré ránko ako sa cítiš?" spýtal som sa jej. "Už dobre" povedala a usmiala sa na mňa. "No vidíš, že sa vieš usmiať" povedal som a prišiel ku nej. "Teraz sa musíš stále usmievať, lebo takto vyzeráš neodolateľne" povedal som a opäť mal chuť pobozkať ju. Zapozerala sa na hodiny na stene za mnou. Chytil som jej tvár do dlaní a prinútil sa jej pozrieť mi priamo do očí. Začal som sa približovať a ona medzi nami zrušila všetku vzdialenosť. Vtedy som pochopil, že som až po uši zamilovaný.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tynka09 Tynka09 | E-mail | Web | 22. listopadu 2011 v 20:25 | Reagovat

,,Ja nemôžem stále musím rozmýšľať o Tynke" povedal a usmial sa = nejkrásnější věta!!! :-D Ta jednorázovka byla dokonalá, teď si ji budu pořád číst, znovu a znovu... Nemám slov!!! :)
A za to jméno se vůůůbec nezlobím, spíše mě to potěšilo...:-*

2 zuzka zuzka | 23. listopadu 2011 v 20:19 | Reagovat

[1]: Ďakujééééééééééém veľmi pekne.... Ceruzka ma skoro zabila za ten koniec ale co uz... :-) toto ma vie tak naštartovať... Ďakujem ešte raz Tyni

3 Tynka09 Tynka09 | E-mail | Web | 23. listopadu 2011 v 21:57 | Reagovat

[2]: Není za co, já děkuju za to, že to pro nás děláte a já mám co číst...;) :-* Opravdu není za co!

4 xoxo-autor xoxo-autor | Web | 26. listopadu 2011 v 14:27 | Reagovat

Jé,to je překrásné
:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama