Asi milujem toho nesprávneho- 4. diel

20. listopadu 2011 v 16:26 | Zuzka |  Asi milujem toho nesprávneho
Mám už napísaných dosť veľa ďalších dielov a pôvodne som to ani neplánovala zverejniť... ani neviem prečo, ale Ceruzka ma prehovorila, takže sa jej môžete poďakovať... ináč táto ff-ka mi dosť prirástla k srdcu, takže uvidím koľko bude finálový počet dielov... a ešte jedno ospravedlnenie od Ceruzky.. ona je teraz totižto chorá a svoje ff-ky si zabudla v škole v skrinke a do školy má prísť až v stredu tak uvidíme....
4. diel
"Nie kvôli tomu Simča" povedala som. Simča si ku mne prisadla. "To kvôli... no tomu?" "Kľudne to môžeš povedať nahlas on to už vie" ukázala som na Romana. "Po toho Paťa rozumiem, ale aký zase Mišo?" spýtal sa Roman. "Mišo je jeden sukničkár z našej školy, ktorý sa Eli pokúša dostať už pekne dlho do postele" začala vysvetľovať Simča. Všetko mu Simča vysvetlila a Roman tam iba sedel s otvorenými ústami. "Eli, to si mi prečo nepovedala?" opýtal sa zrazu. "Lebo som proste nemohla" povedala som so slzami v očiach. Roman vytušil ako sa teraz cítim a preto ma objal bez zbytočných slov. "Idem uvariť kávu, dáte si?" spýtal sa, keď sa odtiahol. "Ja nechcem a ty?" spýtala som sa Simče. "Ja tiež nechcem" povedala. "Tak ja si idem uvariť sám, lebo mi mozok akosi nestíha spracovať toľko noviniek naraz" povedal a pobral sa do kuchyne. My sme so Simčou sedeli na hojdačke na záhrade a kecali sme. Roman sa k nám už nevrátil a preto sme si ani neuvedomili, že dosť veľa hodín a Simča musí ísť na autobus. Len čo som sa vrátila domov, sadla som si ku Romanovi do obývačky. "Eli, hneď v pondelok pôjdem s tebou a vyriadim si to s tým grázlom" povedal po chvíli. "Nie prosím, s ním si to chcem vybaviť sama" povedala som a v zámke zaštrngotali kľúče. "Ach bože Eli, ale sľúb mi, že keď bude robiť problémy, tak mi dovolíš zakročiť" pozrel mi do očí. "Sľubujem" povedala som. "A čo si vy dvaja zase sľubujete?" spýtala sa mamka a popritom sa vyzúvala v predsieni. "Nič, nič" začali sme sa s Romanom vykrúcať. Potom sa ma Roman už nič nepýtal, aby sme nič nemuseli vysvetľovať našim. Bol to taký typický večer v kruhu rodiny. Mamka s ockom nám priniesli od babky skvelý koláč, takže sme sa s Roman ojedli na prasknutie. Okolo 22:00 večer, keď sme dopozerali trochu nudný film, odtackala som sa do kúpeľne. Za mnou prišiel ospalý Roman. Naraz sme si umyli zuby a šli spať. Ako vždy, keď si umývam zuby s ním, som sa skoro zadusila kefkou, lebo stále musel robiť ksichtíky a štekliť ma. Potom sme sa so smiechom pobrali spať. Dostala som ešte pusu na dobrú noc a odišla som do svojej izby. V noci sa mi snívali krvilačné sny, takže som sa stále budila. Asi okolo 3:00 v noci, keď som sa zobudila už po nejaký piaty krát, mi to už nedalo a šla som k Romanovi. Potichu som vošla. "Roman?" povedala som pološeptom. "Eli, čo sa deje moja?" spýtal sa a posadil sa na posteľ. "Snívajú sa mi zlé sny, nemôžem ísť k tebe do postele?" spýtala som sa. "Poď moja" povedal a odkryl mi perinu, aby som vošla k nemu. Ja som vhupla k nemu pod perinu a on ma objal. Neviem ani ako, ale zaspala som pri ňom. Ráno som sa zobudila a Roman tam už neležal. Zišla som dole a Roman akurát chystal raňajky. Naši ešte spali. "Ako sa pri mne vyspinkala moja maličká?" spýtal sa Roman a hodil po mne pohľad. "Super, možno si s tebou vymením posteľ, lebo sa mi tam spalo lepšie než v tej mojej" usmiala som sa.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tynka09 Tynka09 | E-mail | Web | 20. listopadu 2011 v 18:38 | Reagovat

Krásné! Ano opravdu mám tuhle radši a moc se těším na další díl! Tak šup sem s ním!!! :)

2 xoxo-autor xoxo-autor | Web | 21. listopadu 2011 v 15:35 | Reagovat

Šup sem další dílek!Tuhle miluju!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama