Asi milujem toho nesprávneho- 5. diel

21. listopadu 2011 v 18:48 | Zuzka |  Asi milujem toho nesprávneho
Tak tu máte 5. dielik vy závisláci :-)
5. diel
"No tak to určite! Ak sa ti v nej tak dobre spalo, tak to v nej budeš musieť spať so mnou, lebo ja ju nemením!" zasmiali sme sa. "A čo máme dnes na raňajky?" pozrela som mu ponad plece. "Kakao a rožok s maslom a šunkou" povedal a pokračoval v príprave. "Idem sa ešte umyť" povedala som a odpochodovala do kúpeľne. Keď som sa z kúpeľne vrátila naši už sedeli pri stole a jedli spolu s Romanom. Ja som si sadla k nim a tiež sa najedla. Po výdatných raňajkách ktoré mimochodom pripravil Roman, som sa pobrala do izby, kde som presedela celé doobedie, samozrejme na facebooku so Simčou. Z izby som vytiahla päty až keď mamka volala na obed. Dnes je nedeľa, takže sme mali typické nedeľné menu. Mäsový vývar a rezeň s broskyňou, ktorý zbožnujem. Ojedla som sa poriadne a poobede som si sadla k domácim, lebo sami sa za mňa nespravia. Pri domácich, ktoré sa mi vôbec nechcelo robiť som strávila asi dve hodiny. O 15:00 som vyšla z izby a konečne som mala voľno. Sedeli sme s Romanom pri telke asi do 18:00. Zrazu niekto zazvonil. "To bude Paťo, volal mi, že má moju gitaru, lebo som ju uňho nechal po koncerte minule" povedal Roman a zdvíhal sa, že pôjde otvoriť. Len čo to Roman dopovedal vystrelila som ako strela z gauča a šla otvoriť. "Jé, ahoj Eli, je doma Roman, lebo som mu priniesol jeho gitarku" povedal. "Ahoj" povedala som s úsmevom na perách "hej jasne už ide" a len čo som to dopovedala už pri mne stál Roman a tváril sa akoby nič. "Čau kámo" povedal Roman. Potom sa spolu začali baviť a ja som s nevôľou odišla, pretože som nechcela rušiť. Opäť som si sadla ku telke, ale film som nevnímala. Celý čas som pozerala smerom ku vchodovým dverám. O chvíľu som počula buchnutie vchodových dverí a Romanove kroky hore po schodoch. ,Ach bože, pomyslela som si ,som ja ale sprostá mohla som ho pozvať ďalej a teraz by sme niekde sedeli v kuchyni,. O chvíľu prišiel Roman dole. "Zase rozmýšľaš len o ňom? Prečo sa tak trápiš Eli?" povedal, keď uvidel môj neprítomný výraz. Nič som nepovedala a pobrala sa do svojej izby. Sadla som si na posteľ a slzám nechala voľný priebeh. ,Pane bože prosím vymaž ho z mojej hlavy a pomôž mi naňho zabudnúť veď on má Aničku a ja sa už nechcem ďalej trápiť, pomyslela som si. Vošiel do izby Roman, ktorý ako ma uvidel pribehol ku mne a objal ma. "Eli zabudni a netráp sa preňho" povedal. "Snažím sa, ale nejde to" slzy mi tiekli po tvári a zmáčali Romanovi tričko. "Ale pozri čo robím, máš mokré tričko, choď pokým ho máš ešte aspoň trochu suché" povedala som, keď som sa odtiahla. "Mám ísť?" "Choď prosím, potrebujem byť trochu sama" povedala som. Roman nakoniec vstal a odišiel. Ja som už prestala plakať a dala som sa dokopy. Ľahla som si do postele a tak neprezlečená do pyžama som zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tynka09 Tynka09 | E-mail | Web | 21. listopadu 2011 v 21:05 | Reagovat

Je mi jí líto... Jsem zvědavá, jak se situace vyvine! Honem pokračování!!! ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama