Asi milujem toho nesprávneho- 7. diel

29. listopadu 2011 v 19:54 | Zuzka |  Asi milujem toho nesprávneho
No takže... na matiku nie som veľmi pripravená, ale už mi z toho šibe.. sedela som nad tým 2 hodiny a už viac nemienim a pridávam ďalší diel
7. diel
Najedli sme sa ja, Roman a Igor a postupne prišli aj ostatní. Keď prišli Paťo a Anička, ruka v ruke, radšej som zdúchla do kúpeľne. "Čo sa jej stalo?" začula som Paťov hlas. "Ale nič" povedal Roman. V kúpeľni som si poriadne umyla tvár a zmizla v izbe. Keď všetci dojedli pozbierala som zo stola a začala umývať riady. Potom sa už všetci pobrali preč, že nechcú viac otravovať, takže som sa bola rozlúčiť. So všetkými som sa poobjímala a nakoniec som si nechala Paťa. S ním sa mi lúčilo najťažšie. Nakoniec som ho iba objala a odišla doumývať riady. Neskôr prišli domov aj naši, ktorí keď uvideli ten neporiadok v obývačke, ktorí sme s Romanom ešte nestihli poupratovať, tak ich skoro trafilo. Nič sme s Romanom nehovorili a pustili sme do upratovania. Skončili sme dosť neskoro a ja som sa šla učiť. Večer sa mi nechcelo ísť dole, tak som zostala v izbe, pustila si mp3 a spala. Asi okolo 22:00 som vstala, šla sa umyť a naspäť do postele. Ráno som zase skoro nestihla autobus a do školy som prišla po zvonení. Za to som schytala peknú prednášku od triednej a poobede šla domov. Po ceste som dnes nestretla Paťa, ale vedela som, že ho nestretnem, lebo akurát mali skúšku. Nasadila som si slúchadlá a šla domov. Večer sme ešte šli so Simčou do Nitry povymetať bary a poriadne si zatancovať. V noci som sa vracala domov dosť neskoro a pre tento krát som dostala prednášku od našich. No čo už, dnes mám prednáškový deň. Ďalší deň bola v škole hrôza. Večer, teda lepšie povedané v noci, sa mi už nechcelo učiť takže dnes v škole som vedela taký veľký prd. Po ceste zo školy mi srdce zaplesalo, lebo som ho opäť stretla. Dnes sme spolu išli trochu dlhšie, lebo dnes nešiel za Aničkou. Skoro som sa od neho zabudla odpojiť a zastaviť na zastávke. Nechýbalo veľa a idem s ním ďalej. O chvíľu mi prišiel autobus a ja som sa vybrala celá šťastná domov. Doma som celý večer presedela pri zošitoch, lebo som vedela, že zajtra ma všetci vyvolajú. A nezmýlila som sa veľmi. V škole ma vyvolali iba z 3 predmetov. A dostala som dobré známky, muhehe. Avšak som sa musela tváriť smutne, lebo Simča dostala zlú známku a nechcela som byť taká škodoradostná. Potom som Simču pozvala k nám na kávu, aby som ju aspoň trochu rozveselila, ale Simča odmietla, že sa musí učiť, aby to zajtra nedopadlo tak zle ako dnes. No nič, kávu som si dala doma aspoň s Romanom. Štvrtok a piatok prebehli celkom v pohode, ale tá otrava nazvaná Mišo ma stále otravovala. V piatok večer som bola na ďalšom koncerte, ale neužila som si ho až tak, lebo keď boli chalani pri mne a mne sa podarilo celkom upokojiť objavila sa pri mne jedna školská pipka a hneď bola mojou najväčšou kamoškou. Potom sa začala vešať po Romanovi, ktorému to prve nevadilo, ale potom ju odstrčil. Ešteže mu zaplo, lebo dnes by sa zobudil v jej silnom zovretí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tynka09 Tynka09 | E-mail | Web | 29. listopadu 2011 v 20:05 | Reagovat

Heh, chudák Roman, ta poslední věta mě dorazila! Honem pokračování, prosím!
A držím palce, jak jsem říkala - ty to zvládneš! ;-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama