Milovať oboch sa nedá- 2.časť

23. listopadu 2011 v 19:40 | Ceruzka |  Moja minulosť- MH
Tu máte druhú časť... dúfam že sa bude páčiť. :)

2.časť
"Ahoj" povie neznámy chlapec predo mnou a ja naňho čumím tak, že dokonca zabudnem zavrieť ústa.
"Mám 16 rokov, chodím na gymnázium, som tvoj sused a mám rád americké zvyky." Nevyvedený z miery pokračuje ďalej a podáva mi koláč.
"Volám sa Kristián."
"Ja som Zuzka." Poviem. On sa po týchto slovách prešmykne popri mne dnu a tak mám chtiac-nechtiac spoločnosť. Po chvíľke zistíme že budeme spolužiaci, ale neviem či sa mám tešiť, že aspoň niekoho poznám, lebo mi príde dosť otravný.
"Pôjdeš do školy už zajtra či až v pondelok?"
"V pondelok." Odvetím a mám pocit že viem čo bude nasledovať teraz.
"Super, takže môžeme ísť do školy spolu, ráno prídem pre teba." Povie a moja predtucha sa naplní.
"Dobre." Nič iné mi nezostáva, pomyslím si.

A tak v pondelok ráno kráčame spolu do školy. Nakoniec je možno dobré, že toho Kristiána poznám, lebo ten mi ukazuje kde čo je a tak nemusím nič hľadať. Ale jedna vec je tu, v Liptovskom Mikuláši, rovnaká pomyslím si s úsmevom. Môj príchod tu vyvolal veľký rozruch. Všetci na mňa pozerajú a keď si myslia že to nevidím, tak si niečo šepkajú. Asi sa nestáva veľmi často že tu niekto len tak prestúpi.
Počas veľkej prestávky odbehnem na vécko, aspoň tu som chvíľu sama, pomyslím si. Zrazu mi zapípa mobil. Je to mms-ka od mojej druhej naj kamošky Domči. Po chvíľke premýšľania si ju stiahnem. Viem že by som si mala šetriť kredit, ale teraz súrne potrebujem nejaký kontakt s domovom. Pri otváraní sa mi trasú ruky, tak sa teším. Ale keď sa konečne otvorí, ustrniem. Na tej fotke je Pavlína s Lukym. Bozkávajú sa. Nechcem plakať, ale toto ma dostalo. Moja najlepšia kamoška a môj frajer. Prečo práve ja?... Akurát keď si umývam tvár, zazvoní. Super, ešte aj toto. Snáď si to nikto nevšimne, pomyslím si. V očiach mám ešte slzy, ale musím už ísť do triedy, nesmiem sa hneď v prvý deň zapísať u učiteľov zle. Otvorím dvere a pomaly vyjdem zo záchoda. Hlavu dám dole, aby si nikto nevšimol slzy, no pravda je, že ja tiež nič nevidím. A tak sa naslepo vydám do svojej triedy. Už som v polovici cesty, keď zrazu do niekoho narazím. Rozsypala som u veci. Vzdychnem si a pomaly dvíham hlavu, aby som sa dotyčnému ospravedlnila. Avšak slová ospravedlnenia sa mi zaseknú v ústach keď zbadám do koho som narazila...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 - - | 23. listopadu 2011 v 20:01 | Reagovat

Miluji když někdo píše příběhy o Martinovi.Krásné.:)

2 Ceruzka Ceruzka | 24. listopadu 2011 v 14:17 | Reagovat

Ďakujem .. :)  :-* ... hodím tu pokráčko.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama