Sláva rozbitým chodníkom-piata časť

23. listopadu 2011 v 14:50 | Ceruzka |  Sláva rozbitým chodníkom
Som veľmi rada že vám tu konečne môžem zavesiť piatu časť mojej prvej ff-ky ! Len pre informáciu štvrtá časť bolá tá s tým koncertom... Som zvedavá, či sa vám bude páčiť... :)



Piata časť:
Dnes je zas piatok. Pred týždňom som bola na koncerte The Paranoid a odvtedy som Igora nevidela. Ale všetko sa zmení dnes večer. Ideme von. Celá partia: Ja a Igor, Zuzka s Romanom, Maja s Paťom a Paľo s nejakou Mimou. Asi v pondelok mi prišla sms-ka od neznámeho čísla, ale podľa textu som vedela, že je to Maja. Ešte v sobotu sa dali s Paťom dokopy. Tak veľmi som im to priala!
"Och!" vzdychnem si pri pohľade na hodiny. Mám presne hodinu nato, aby som si natočila vlasy, najedla sa, obliekla si niečo pekné a namaľovala sa. Práve si dávam na pery rúž, keď zazvoní zvonček.
"Ja otvorím!" skríknem skôr než mamka stačí zareagovať.
"Ach!" znie moje sklamanie, keď pred dverami zbadám Zuzku.
Tá sa zasmeje "Čo si čakala Mikuláša?"
"Igora" hlesnem.
"Jáj, Igor je dole, vieš hambil sa tu ísť, keď máš doma fotrovcov..." ale ja už koniec vety ani nepočujem. Bežím dolu schodmi a len čo otvorím dvere nášho vchodu, už som v Igorovom náručí. Potom sa zvítam s Majou a ostatnými. Aj s tou Paľovou Mimou, ktorá sa zdá byť namyslená. Celý večer sa veľmi dobre bavíme. Zdá sa, že som tú Mimu trošku zle odhadla. Je síce namyslená, ale je pravda že má byť načo. Avšak počas celého večera je zábavná a zdá sa, že ma Paľa naozaj rada. Po spoločnom večery sa však oddelíme. Každý pár si ide svojou cestou. Igor a ja sa vyberieme do nášho parku. Už sme na polceste, keď mi zazvoní mobil. Je to mamka. Snáď už nemám ísť domov?, napadne ma.
"Zuzi? Si sama?" znie jej navonok pokojný hlas. Niečo sa stalo, pomyslím si a pozriem na Igora. V jeho očiach sa črtá otázka.
"Nie, som s Igorom." Hlesnem. Na viac sa nezmôžem. Niečo sa stalo, víri mi hlavou. Ale čo?
"Och, to je dobré že nie si sama. Vieš, pred chvíľou mi volal dedko že ba...babka..." a ďalej už počujem iba mamkin plač.
"Mami, čo je s babkou?!" skričím s úzkosťou v hlase. Igor na mňa vyľakane hľadí.
"Zo...zomrela" a mne sa pri týchto slovách podlomia kolená. Igor ma zachráni pred pádom a pomáha mi sadnúť si. Potom mi zoberie z rúk telefón a vraví niečo mojej mamka, no ja nevnímam nič. Babka zomrela. Babka, ktorú mám nadovšetko rada, u ktorej som strávila nejedny prázdniny, tá babka, ktorá mi na sedemnástku upiekla tú najkrajšiu tortu na svete! Igor mi niečo vraví, no ja nevnímam nič. Cítim ako sa mi po lícach kotúľajú slzy. Celá sa roztrasiem. Zrazu ma Igor objíme a ja precitnem.
"Ľúbim ťa!" šepká mi do ucha sťa pohladenie.
Takto tam sedíme strašne dlho, ľudia chodia okolo nás, no my nič nevšímame. Babka zomrela, je fuč, hučí mi v hlave. Zrazu si uvedomím aká som unavená.
"Igor, chcem ísť domov." Poviem.
"Okej."
A tak ideme. Ja ako obarená, rozmýšľam o babke, Igor ma objíma a ja len vďaka nemu vládzem kráčať. Pred dverami mi ešte povie:
"Pamätaj, ľúbim ťa láska." Povie a dá mi pusu na rozlúčku. ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tynka09 Tynka09 | E-mail | Web | 23. listopadu 2011 v 18:29 | Reagovat

Je mi jí líto a zároveň jsem šťastná, že jí řekl, že ji miluje... Takové rozpolcené emoce... Nádherné! Moc se těším na pokračování!!! ;)

2 Ceruzka Ceruzka | 23. listopadu 2011 v 19:05 | Reagovat

[1]: Ďakujem moc.. :) :-* a pokráčko tu bude čoskoro !!.. .)

3 Tynka09 Tynka09 | E-mail | Web | 23. listopadu 2011 v 21:58 | Reagovat

[2]: Není vůbec za co! :-* Moc se těším!!! ;)

4 Ceruzka Ceruzka | 24. listopadu 2011 v 14:16 | Reagovat

:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama