FF-ka na želanie:Môj krásny život

16. prosince 2011 v 16:00 | Zuzka |  Fanfiction na želanie od Zuzky
Tak milá Market..... tu to máš... prajem príjemné čítanie :)

Keď som bola malá vždy som snívala o tom, že raz keď budem veľká nájdem si svojho princa na bielom koni a s ním si založím rodinu. Bude ma nosiť na rukách a zaspávať budeme vo vzájomnom objatí. Vlastne každé malé dievčatko o niečom takom sníva. No a dnes? Je krásne slnečné ráno a mňa prebúdza nezbedné slniečko, ktoré mi svieti do tváre. Môj milovaný ma drží v náručí a ešte spokojne odfukuje. Nechce sa mi vstávať, tak iba ležím a cítim každý jeho nádych. "Markí, láska, už si hore?" milo sa usmial a pretočil si ma k sebe. "Hej, už dlho, ale nechcela som ťa budiť" usmiala som sa naňho. Pomaly sa ku mne nahol a pobozkal ma. "Idem sa umyť" usmial sa a zmizol v kúpeľni. "Romí... a čo má byť to prekvapenie, som nedočkavá" skríkla som po ňom. "Vyčkaj času ako husa klasu" objavil sa v spálni aj s kefkou v ústach. "Ty si hnusný" zamračila som sa naňho a následne potom po ňom letel vankúš. "Veď ty počkaj" povedal, hodil mi ho naspäť a opäť zmizol v kúpeľni. Potom sa vrátil už bez kefky a hodil sa u mne do postele a začal ma štekliť. "Romí... prestáň!" smiala som sa. "Pomsta je sladká" smial sa aj on. Potom prestal a zadíval sa mi do očí. "Čo to je? Romík... povedz, prosím" nahodila som psie oči. "S tebou sa to nedá, tie tvoje psie oči ma vždy prinútia" povedal a pobozkal ma. "No?" čakala som na jeho odpoveď nedočkavo. "Zbaľ si kufre, odchádzame na dovolenku" usmial sa. "Robíš si srandu?" vyvalila som naho oči. "Nie" usmial sa. "Milujem ťa" povedala som mu, vyskočila z postele a odišla do kúpeľne. "Aj ja teba, odchádzame pozajtra" skričal za mnou. Umyla som sa a keď som prišla do kuchyne, že urobím raňajky, boli už na stole. "Si skvelý" usmiala som sa na Romana, ktorý sa už napchával. "Ja viem" usmial sa a pokračoval v jedení. Najedla som sa aj ja a potom šla skontrolovať či mám všetko, aby sme mohli odletieť. "Roman treba ešte kúpiť niečo" povedala som, vzala peňaženku a obula si tenisky. "Ideš so mnou?" "Počkaj" povedal a kdesi zmizol. O chvíľu sa objavil a vyrazili sme na nákup. Po ceste domov mi zavolala Nika, moja sestra. "Ahoj Nika ako sa máš?" spýtala som sa. "Nika, prečo plačeš, čo sa deje?" zhrozila som sa, keď som ju počula plakať a Roman sa na mňa pozrel. "Vieš, ja a....Marek... sme .... sa... rozišli" plakala. "Nika, neplač... aj tak zato nestál" snažila som sa ju utešiť. "Príď dnes k nám na obed, dobre" povedala som jej. "Fajn" povedala. "Dobre Nika, musím končiť. Potom si ešte pokecáme, čau" povedala som a zložila. "Čo sa deje?" spýtal sa Roman, ktorý sa na mňa po celý čas pozeral. Všetko som mu vysvetlila po ceste domov. "A čo keby šla s nami na dovolenku, veď sa aspoň trochu odreaguje" navrhol, keď sme prišli domov. "A tebe by to fakt nevadilo?" spýtala som sa. "Nie, veď prehovorím Igora, či by s nami nešiel" povedal. "Tak fajn, si zlatý" usmiala som sa naňho. Tesne pred obedom zazvonil zvonček. Roman šiel hneď otvoriť, keďže ja som varila. "Ahoj Nika" povedal. "Ahoj" povedala Nika a vyzula sa. "Poď do kuchyne, Marki varí akurát" povedal. "Ahoj moja" priskočila som k nej a hneď ju objala. "Marki" vzdychla. "Poď sadni, dovarím obed a najeme sa" povedala som a hneď utekala naspäť k hrncom. "No povedz, čo sa vlastne stalo" povedala som a pokračovala vo varení. Roman si sadol k Nike a Nika nám všetko vyrozprávala. "Podáva sa obed" povedala som a priniesla taniere na stôl. Najedli sme sa. "A Nika, čo keby si šla s nami na dovolenku?" opýtala som sa. "Vy idete na dovolenku?" spýtala sa a my s Romanom sme prikývli. "Ale nie... len vám tam budem prekážať a budem tam ako piate koleso na voze" povedala. "Nevymýšľaj, prehovorím aj Igora" povedal Roman a usmial sa na ňu. "Tak dobre" povedala nakoniec. "Teším sa" usmiala som sa a šla umývať riady z obeda. Nika mi pomohla a Roman šiel volať. "Tak... pôjde tiež, síce mi to trochu trvalo prehovoriť ho, ale keď som povedal, že s nami ide Nika súhlasil" povedal. "Super" usmiala som sa. Na ďalší deň som behala po dome ako splašená. Roman šiel najprv kúpiť ešte dve letenky. Potom sa mi začal smiať. "Ty si strašná beháš tu od rána ako divá hus" usmial sa. "No veď niekto musí aj baliť" povedala som. "A navyše, keby si tam bol bez svojej žehličky ,tak to by si neprežil, radšej si ju choď zbaliť" usmiala som sa. "Vidíš moja žehlička" zhrozil sa a utekal pre ňu. Vtedy som sa začala smiať ja jemu. Večer som sa celá vyčerpaná hodila do postele a zaspala. Na ďalší deň sme ráno skoro vstali, najedli sa a pobrali na letisko. Na letisku už bola Nika. O chvíľu prišiel aj Igor. "Ahojte" pozdravil. "Ahoj" odzdravili sme mu zborovo. V lietadle sme si sadli ja s Romanom a Igor s Nikou. O niečom sa tam živo bavili, tak sme ich nechali a my sme kecali tiež. Keď sme doleteli na miesto, mysleli sme, že sa rozpustíme. Bolo neskutočne horúco. Ubytovali sme sa v hoteli a chalani šli na pláž. My s Nikou sme ešte ostali na hoteli a užívali si klímu. Prišli sme na pláž a uvideli sme chalanov ako sa už bláznia vo vlnách MORA. My sme si ľahli na lehátka a začali sa OPAĽOVAŤ. O chvíľu sa pri nás objavili celí mokrí. Roman si ma roztúžene prezrel od hlavy až po päty. "Teda Marki, v tých plavkách vyzeráš úžasne" usmial sa. Potom sa nado mňa nahol a pošteklil ma na tvári s jeho mokrými vlasmi. Pobozkala som ho. Roman ma priľahol. "Romí... zlez zo mňa si celý mokrý" zafňukala som. On si to zrejme užíval, lebo stále na mne ležal. Potom sa konečne zvalil vedľa. Až do večera sme si poriadne užívali, dokonca už aj Nika prestala fňukať za tým bastardom a usmievala sa. Všimla som si, že na seba s Igorom divne pozerali, ale veľmi som sa tým nezaoberala, lebo my sme sa s Romanom bláznili. Na ďalší deň sme sa boli prejsť po mestských uličkách. Bolo to veľmi krásne malé prímorské mestečko. Dokonca sme si dali aj obed. Ďalšie dni sme si užívali ako sa dalo. Dokonca sme s Nikou hodili chalanov do bazéna. Bazény boli v hoteli a my sme sa tam vybrali na masáže, tak sa nám s Nikou podarilo ich tam postrčiť. Za to nás čakala veľmi milá pomsta. Ja som letela do bazéna hneď čo Roman vyšiel a Nika tiež, tú tam postrčil Igor. Takto sme sa tam postrkovali dosť dlho až nás to prestalo baviť. Jeden večer mi Roman povedal, že má pre mňa ďalšie prekvapenie. Vyšli sme z hotela a šatkou mi zviazal oči. Potom ma chytil za ruku a viedol nevedno kam. "Pozor schod" povedal. ´Kde ma to len môže viesť?´ honilo sa mi hlavou. Potom mi rozviazal oči a ja som uvidela tú krásu. Stála som tam ako obarená neschopná slova. "Čo na to povieš?" usmial sa na mňa. "Nemám slov... je to... krásne, úžasne, dokonalé" povedala som pri pohľade na altánok, ktorý bol prenádherne vysvietený a vyzdobený červenými ružami. Stáli sme uprostred. "Ďakujem ti, aj keď neviem čím som si to zaslúžila" objala som ho. "Zato, že si..., že si spadla z neba... pre mňa" povedal a pobozkal ma. "Chcel som sa ťa niečo spýtať" povedal trochu nervózne, vybral malú červenú krabičku a kľakol si. Mne pomaly došlo, o čo asi ide a začali mi tiecť slzy. "Marki, vezmeš si ma za muža?" Utierala som si slzy a prikývla. "Samozrejme" usmiala som sa naňho cez slzy. Vyskočil na nohy a objal ma až tak, že ma zdvihol do vzduchu. "Milujem ťa... som ten najšťastnejší muž na planéte" povedal a prestal ma objímať. Navliekol mi nádherný snubný prsteň. Potom ma pobozkal a odkiaľsi začala hrať hudba. "Smiem prosiť, slečna?" spýtal sa. "Smieš" usmiala som sa naňho a pomaly sme TANCOVALI. Potom sme sa opäť vrátili do hotela. Po ceste sme však niekoho stretli. Boli to Igor a Nika, ruka v ruke. "Tak počkať... čo my ušlo?" spýtala som sa a oni sa len nevinne usmiali. "Marki, ty máš snubný prsteň?" spozornela Nika. "Áno, bude SVADBA" usmiala som sa a ukázala im ho. "Gratulujem brácho" Igor sa usmial na Romana. "Samozrejme aj tebe Marki." "Ďakujeme." "Ideme si nato pripiť?" spýtal sa Igor. "Jasne" povedal Roman. "Tak choďte, my vás dobehneme" povedala Nika, ktorá sa prebrala zo šoku. "Jasne, babské reči" povedal Roman a pobrali sa do hotela do baru. "Ja neverím, je nádherný, ach sestrička" objala ma. "Tak hovor, ako, kde, kedy ťa požiadal o ruku?" Všetko som jej vyrozprávala do detailov. "Ach jáj" zasnívala sa. "To musela byť ROMANTIKA" povedala. "To teda bola" usmiala som sa. Potom sme sa vybrali naspäť do hotela. Chalani nás privítali a pripili sme si. Potom sme sa pobrali každý na svoju izbu poriadne sa vyspať, lebo na ďalší deň sme odchádzali naspäť domov. Cesta domov nám zbehla veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme odomykali dvere od domu. Vyšla som do izby a začala vybaľovať. Roman ma zozadu objal. "Až teraz som si všimol ako si sa krásne opálila, ty čokoládka moja" lišiacky sa usmial. Na ďalšie dni sme začali riešiť veci okolo svadby. Došlo aj na svadbu a za svedkov nám šli Igor a Nika, s ktorých sa stal šťastný párik. Čas sa pomaly vliekol a prišli Vianoce. Boli to naše prvé spoločné Vianoce a moje prvé s menom Birkušová. 23. Decembra som zistila, že vo mne žije ďalší človiečik. Keď sme jedli štedrovečernú večeru chystala som sa mu to povedať. "To sú moje najkrajšie Vianoce" usmial sa na mňa. "A tie ďalšie budú ešte krajšie" usmiala som sa naňho. Nechápavo na mňa pozrel. "Budeme totiž už traja" usmiala som sa. "Marki, ja budem otcom?" zdvihol ma do vzduchu. "Áno" pobozkala som ho. "Milujem ťa" povedal mi a vášnivo ma pobozkal.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MarQusH MarQusH | Web | 16. prosince 2011 v 17:26 | Reagovat

tak to bylo božííí... děkujíí mocky :-**

2 zuzka zuzka | 16. prosince 2011 v 18:16 | Reagovat

ďakujem pekne.. som rada, že sa ti to páči!! ;-)

3 MarQusH MarQusH | Web | 17. prosince 2011 v 15:36 | Reagovat

Mě tak napadlo, co kdyby napsala na stejné no prostě že by to napsala i Ceruzka? Ale jestli nemáte zájem.. mi to nevadí :) jen to byl takový nápad, že to to napsala i Ceruzka jako u minulé povídky.. protože určitě dokonale píšete obě dvě.. co? :-D  :-D

4 zuzka zuzka | 17. prosince 2011 v 16:17 | Reagovat

;-) ... spýtam sa jej...

5 Ceruzka Ceruzka | 17. prosince 2011 v 16:33 | Reagovat

ok.. tak ja sa pokúsim, ale varujem, ťa... nebude tu to tak skoro a nebude to lepšie ako Zuzkine.. Zuzka píše veľmi dobre a na ňu nemám.. :)

6 MarQusH MarQusH | Web | 17. prosince 2011 v 18:16 | Reagovat

[5]: beztak že máš :)) nikdo není nejlepší :))

7 Ceruzka Ceruzka | 17. prosince 2011 v 19:09 | Reagovat

šak uvidíme kto má pravdu..... dúfam že v pondelok sa mi to podarí zavesiť ti to tu.. :) :-* [6]:

8 Tynka09 Tynka09 | 18. prosince 2011 v 11:29 | Reagovat

To bylo nádherné a romatické... Tomu opravdu říkám: krásný život...:)
Velmi podařená jednorázovka! ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama