FF-ka na želanie: Ľudia sa menia, ale zmenu zaznamenajú až keď je neskoro

21. března 2013 v 21:57 | Zuzka |  Fanfiction na želanie od Zuzky

Milá Martinkaaa, čakala si veľmi dlho, ale ja som sa konečne k tomu dokopala, dúfam, že sa ti bude páčiť :)
P.S.: Nenávidím sad-endy!!!


"Ahoj zlatko, volám ti lebo..." hlas jej zlyhal a začala plakať. "Mami, čo sa deje?" povedala som naľakane. "Ide o to, že babka... babka dnes nad ránom ZOMRELA" povedal a vzlyky bolo počuť ešte viac. Pre mňa sa akoby zastavil čas. Zostala som stáť uprostred kuchyne s otvorenými ústami a pomaly som nedýchala. "Ma...mami povedz, že to nie je pravda!" prehovorila som po pol minúte ticha. "Bohužiaľ zlatko, pohreb bude v stredu!" plakala. Slzy mi nekontrolovateľne začali tiecť po tvári. Zložila som a zosunula sa k zemi. Rozplakala som sa tento krát už poriadne. "Už som doma!" ozval sa z chodby Roman, môj PRIATEĽ. Prišiel do kuchyne. "Martinka, čo sa stalo?" pribehol ku mne, keď ma uvidel na zemi. Nedokázala som nič povedať cez záplavu sĺz. Pevne ma objal a začal utešovať. Keď som sa trochu ukľudnila, povedala som mu všetko. Sedeli sme v kuchyni pri stole a on ma objímal, šepkal mi upokojujúce slová a tíšil moju bolesť v srdci, dokonca aj urobil večeru a prinútil ma ju zjesť, aj keď som nemala chuť. Po ďalšie dni to so mnou šlo dolu kopcom. Stále som plakala a v spomienkach sa vracala k mojej skvelej babke, nič ju nedokázalo nahradiť. V tejto ťažkej dobe mi pomohol Roman. On bol ten, ktorý mi pomáhal dostať sa zo dna a objímal ma, keď som to potrebovala. Moja útecha, záchrana a teplá náruč. Vedel, že nemôžem sedieť medzi štyrmi stenami a trápiť sa, tak zavolala Janku spolu s Paťom, alebo nás poprípade oni niekam vytiahli. Po roku som sa konečne začala vracať do normálneho života, nemyslela som nato stále a sem-tam som sa už aj vedela usmiať. Lenže toto nebola rozprávka ani nič podobné, kde by sme žili šťastne až do smrti. Všetko raz pominie a tak sa aj stalo. Po roku sme sa s Roman odcudzili. Nebolo to to, čo predtým. Ako kapela sa stali veľmi slávni nielen na Slovensku, ale aj v Česku. A z Romana sa stal iný človek. Nebol to ten, ktorý mi pomáhal, ktorý ma utešoval. Roman sa akosi stal čoraz viac namysleným a pomaly nevidel nikoho iba seba. Prestal si ma všímať. Prišiel domov, nepozdravil, nedal mi pusu, len si zobral niečo z chladničky, najedol sa a sadol si k notebooku, alebo si ľahol a spal. Jediné čo sme si povedali bolo "Áno!" "Nie!" a "Treba nakúpiť!". To bolo všetko. Pripadalo mi to skôr akoby sme boli spolubývajúci a nie partneri. Raz som sa rozhodla to zmeniť. Keďže odišiel asi o 13:00 z domu, dnes hrali koncert, tak som premýšľala, čo robiť. Rozhodla som sa jednoducho, pre rozchod. Toto doteraz nemalo zmysel. Zbalila som si všetky veci. Kufor a tašku som postavila na chodbu a stačilo už len počkať, kým sa vráti. Sadla som si do kuchyne a uvarila si kávu. Tesne pred polnocou sa otvorili dvere. "Ty niekam cestuješ?" ozval sa. Prišla som na chodbu. "Nie, odchádzam, navždy!" "Čo to má znamenať?! Rozchod?" pozrel na mňa. Nemo som kývla hlavou. "Mohli by sme sa o tom porozprávať?" Opäť som kývla hlavou a nasledovala ho do kuchyne. "Prečo sa chceš rozísť, nechápem!" "Lebo všetko medzi nami stroskotalo! Lebo vzťah medzi nami už nie vzťah medzi normálnymi ľuďmi, sme už iba ako spolubývajúci!" "Ale Martinka! Ako to? Veď ja ťa stále milujem! Ty mňa už nie?" pozrel na mňa nechápavo. "Milujem ťa!" vložila som si hlavu do dlaní. "Tak v čom je problém?" "Problém je v tebe! Pochop to už konečne! Za ten rok si sa veľmi zmenil! Už to nie si ty Roman, už to je len akýsi Roman, ktorý vidí len seba vo svetle reflektorov a ktorého netrápi nič, len to či ma dobre nastylované vlasy!" stiekla mi slza. Zahanbene pozrel do zeme. "Neviem kde odišiel ten usmievavý Roman, ktorý ma vždy bozkával, ktorý ma vždy objímal a ktorý stál pri mne, nech sa deje čo sa deje. Mám pocit, že si nevidíš ďalej od nosa!" povedala som. Roman to zrejme pochopil, lebo pozeral do zeme. Bol najvyšší čas odísť. Pomaly som sa došuchtala pre bundu a čižmy. Obliekla som sa a pomaly odišla. Vrátila som sa k sebe do bytu, kde som strávila najbližších pár dní a nocí uzavretá medzi štyrmi stenami. Veľa som preplakala a dostala som poriadne DEPRESIE. Ľúbila som ho a veľmi, ale toto čo sa dialo už bolo nad moje sily. Snažila som sa postaviť na nohy a začať žiť, ale nešlo to. Všetko mi ho pripomínalo a zrážalo ma na kolená. Jediné východisko, ktoré som našla bolo SEBAPOŠKODZOVANIE. Tá pekne studená žiletka, ktorá ma príjemne chladila. Najprv som začala veľmi pomaly s ľahkými rankami, no neskôr to prerástlo až v chorobné poškodzovanie sa a rany boli čoraz väčšie. A prišlo aj to najhoršie. Rana, ktorá mi spôsobila príjemné uvoľnenie, ale krvácanie bolo príliš silné.

Roman:

Asi mesiac a pol potom, čo odo mňa odišla som pozeral večer správy. "Dnes v poobedňajších hodinách bolo nájdená mladá žena vo svojom byte. Neprejavovala známky života. Zrejme išlo o ženu, ktorá sa rada rezala žiletkou, ale dohnala to až k smrti. Podľa odborníkov, posledný zárez bol veľmi silný a krvácanie sa už nedalo zastaviť!" Posadil som sa a modlil sa, aby neukázali byt, kde žije Martinka. V byte ju našla jej kamarátka Janka, ktorá mala náhradný kľúč. Zazvonil mi mobil a mnou trhlo. Bol to Paťo. Pekne mi vynadal, zato čo som spôsobil. Potom sa ozval aj Igor. Nezostávalo mi nič iné, len priznať si čo som spôsobil. Nebolo to až také zlé pred nimi ako pred sebou samým. Martinka mala pravdu, stal sa zo mňa namyslený debil, ktorý si nevidí ďalej od nosa a nič si neváži. Vytiahol som našu fotku a zapozeral sa na ňu. Kvapla na ňu moja slza. Potom som sa rozplakal, ľahol si na gauč a objímajúc fotku preplakal celú noc.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Martinkaaaa Martinkaaaa | Web | 21. března 2013 v 22:05 | Reagovat

Děkuju moc... :)

2 Peťula Peťula | Web | 22. března 2013 v 17:18 | Reagovat

Dokonalé! :)

3 Tris Tris | 31. března 2013 v 11:51 | Reagovat

Někdy je až příliš pozdě zastavit takto rozjetý vlak... Líbilo se mi to:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama