Dieťa ulice- 6.

4. srpna 2013 v 0:24 | Ceruzka |  Dieťa ulice

Časť šiesta...


Oblečená v Igorových teplákoch, ktoré sú mi trošku väčšie a tričku, ktoré na mne visí ako na šnúre na prádlo schádzam dolu schodmi. Z jednej miestnosti sa šíri hudba. Je to drsné screamo. Váhavo zamierim do tých dverí.

Igor akoby vycítil, že už idem a otočí sa k dverám.
"Dobré ránko." usmeje sa na mňa.
"Aj tebe." odvetím a váhavo si ho obzerám. Nohy vyložené na ďalšej stoličke sa mu jemne kyvkajú. Buď je nervózny alebo...
"Sadni si." potľapká po operadle stoličku vedľa tej jeho.
Ja si radšej zvolím tú oproti. Má ich tu totiž až štyri, čiže je z čoho vyberať.
"Ďakujem." poviem a zadívam sa na stôl. Sú tam hordy jedla. Chlieb, rožky, šunka, syr, maslo, saláma, konzerva sardiniek... "Ufff" vzdychnem si.
Igor nadvihne obočie v nemej otázke.
"Toľko jedla naraz..." šepnem si skôr sama pre seba.
"Kľudne si daj." vyzve ma. Netuší však čo sa mi honí hlavou.
Toľko jedla naraz. Keby som mala aspoň polovičku z toho tam vonku... na ulici, hneď by sa mi žilo lepšie. A tu má jeden človek toľkoto jedla na... jeden deň ? Potom to isto všetko beží do koša, lebo to je už "staré" a "obschnuté" ! Cítim sa vinná sedieť pri takomto stole.
"Ďakujem." poviem však a jemne do ruky chytám rohlík. Natriem si ho tenkou vrstvou masla a lahodne si ho strčím do úst. Igor ma užasnuto pozoruje.
"To... to je všetko? Nechceš nato šunku, syr alebo trebárz džem?" opýta sa začudovane.
Nahnevane privriem oči. On zato predsa nemôže. Nechápe... "Nie."
Pozorne sa mi zadíva do tváre. Snaží sa z nej vyčítať čo sa mi hrnie hlavou. Nedovolím mu to však. Dojem svoj rohlík a jeho pohľad mu opätujem. Chvíľu sa dívame navzájom do očí, potom však on nevydrží môj pevný pohľad a skloní hlavu.Som tomu rada.
"Čo teraz?" opýtam sa po chvíľke, keď sa upokojím.
"Ako to myslíš?"
"Že čo ďalej."
"Čo by malo byť?" nechápe a znovu dvihne pohľad.
Pera sa mi zatrasie, no vyslovím to pevne. "Vrátim sa na ulicu?"
"Chceš sa tam vrátiť?" opýta sa začudovane.
"Nie. Ale natom predsa nezáleží, nie ?"
"Záleží. Mne áno. Môžeš tu ostať ako dlho chceš."
Čakala som všetko. Vyhnanie späť, ultimátm či dokoca protislužbu. Ale toto nie. Nijaký človek k vám nepríde a nedá vám niečo zadarmo. Keď som sa za celý svoj život ničomu inému nenaučila, tak aspoň tomuto.
"Skutočne?" odvetím začudovane.
"Jasne." usmeje sa na mňa a natiahne ku mne ruku. Chvíľu sa na ňu začudovane dívam, no potom dvihnem tú svoju a vložím ju do upokojujúco teplej Igorovej dlane. On mi ju povzbudzujúco stlačí a zadíva sa mi do očí.
"Budem rád, ak zostaneš." šepne vážne.
Vtom mu zasa začne zvoniť mobil. Igor zahreší, pustí moju ruku a vyťahuje si z vrecka mobil. Nedbalo stlačí tlačidlo a priloží si ho k uchu. Pritom však svojimi očami kĺže po mojej tvári.
"Áno?... " prihlási sa naliehavo, "...Jasné, nezabudol... Už idem... Aspoň uvidíte, aké to je, keď na vás stále musím čakať... Vy bahenný slimáci ! Vidíme sa." ukončí hovor s úsmevom.
"Bahenný slimáci?" nadvihnem obočie v nemej otázke, na tvári sa mi však pomaličky začne usídľovať úsmev.
"Hej. Výstažná nadávka, povedal by som. Veď neskôr pochopíš." zasmeje sa so mnou.
"Neskôr?"
"Áno. To boli chalani. Konkrétne Roman. S nimi ťa musím zoznámiť."
"Oukej." poviem nervózne. Zoznamovačky veľmi nemusím.
"Teraz musím ísť. Máme skúšku, už ma čakajú."
"Ja ostanem tu?" opźtam sa váhavo.
"Jasné. A potom, keď prídem, tak pôjdeme do mesta." povie a začne sa zdvíhať.
"D-do mesta?"
"Nakúpiť. Cíť sa tu prosím, ako doma. Telka je vo vedľajšej izbe a počítač v mojej spálni." kľudne si zapni čo chceš.
"Igor?" váhavo vstanem a potácam sa za ním do predsiene, kde sa už obúva.
Zhovievavo zodvihne pohľad od svojich topánok a zadíva sa mi do očí. Pochopí čo sa odohráva v mojej hlave. "Som rád že si tu." usmeje sa a pohladí ma po líci. potom otvorí vchodové dvere a odchádza.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 C. C. | 4. srpna 2013 v 3:05 | Reagovat

tyjo další!honem :D dělej!šup :-D

2 Peťula Peťula | Web | 4. srpna 2013 v 10:32 | Reagovat

Opět úžasné! :)
Všimla jsem si, že teď máte období, kdy hodně píšete, tak doufám, že to tak zůstane! :-D

3 Martinkaaa Martinkaaa | 5. srpna 2013 v 11:06 | Reagovat

Další ... :)) Jako vždy super! :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama