Dieťa ulice- 9.

25. srpna 2013 v 17:49 | Ceruzka |  Dieťa ulice
Vopred sa ospravedlňujem za gramatické chyby... :/


v poslednom čase dosť ulietavam na tejto kapelke...

Časť deviata...

"Ale veď... ja si nemám čo obliecť." obleje ma zrazu studený pot.
"Nato som už myslel." povie Igor, chytí ma za ruku a ťahá do svojej izby. Tam ma posadí na posteľ a otvorí svoju skriňu.
"Č-čo to robíš?" opýtam sa šokovane.
Igor hodí vedľa mňa svoje čierne roztrhané rifle. "Ideme nakupovať. Aj tak by sme museli ísť, potrebuješ nejaké veci."
"Ale veď ja nemám peniaze. A tvoje nechcem." pripomínam mu zbytočne. Vtedy sa z akímsi bielim tričkom v ruke ku mne otočí.
"Zuzka?!" nežne vysloví moje meno, "O tomto sa nemienim hádať. Obleč si toto. Viem, že to nie je nič svetoborné, ale iné veci v mojej skrini nenájdeš." a z tým výjde z izby.

Vykračujem si po vyleštenom, luxusnom nákupnom centre so zklonenou hlavou. Igor ma drží za ruku, akoby vycítil moje rozpaky. V jeho oblečení vyzerám... dobre. Páči sa mi ten rockerský štýl, akým sa oblieka. Roztrhané džínsy, tričko z lebkou a kožené náramky. Vôbec neriešim, že tie veci majú chlapčenský strih.
"...a keď som zbadala tie ružové baleríny, hneď som ho poprosila aby mi ich kúpil. A vieš čo? On odmie..." prejde zrazu okolo nás navoňaná, vychudnutá blondýnka, držiac si mobil pri uchu, krútiac bokmi, v hlase rozhorčenie. Pri jej slovách sa ešte viac zahanbím a sklopím hlavu ešte viac. Nepatríš tu! , kričí na mňa všetko naokolo. Nemáš upravené vlasy podľa najnovšej módy, nemáš prachy ktoré by si tu mohla utrácať a už vôbec nevieš ako sa tu máš správať. Mám chuť stadeto vypadnúť.
Igor akoby vycítil moje rozpaky. Zastane a zadíva sa na mňa. "Neboj, kúpime najnutnejšie veci a vypadneme odtiaľto, okej?" usmeje sa na mňa.
Váhavo prikývnem. Nato vkročíme do prvého obchodu.
"Aké číslo nosíš?" opýta sa a zastane pri tričkách.
"S-ko." vyslovím.
Igor zhrabne do ruky jedno z tričiek. Čierne, skôr rebelantské ako barbinovské.
"Môže byť?" otočí ho smerom ku mne. Moje pery sa zvlnia v jemnom úsmeve. Páči sa mi.
"Áno." prikývnem. Takto vyberie ešte štyri a hrnie sa k pokladni. Bez skúšania, bez slov.
Chce ma odtiaľto čím skôr dostať, nechce sa zdržiavať skúšaním.
Takto to pokračuje hodinu: "Páči sa ti? Áno? Berieme!, Nie? Okej." a natiahne sa pre ďalšie.
Džínsy, tepláky, tričká, spodné prádlo, mikina a botasky. Všetky veci na ´bežné používanie´, ako som si ich nazvala nám už trónia v rukách. Teraz ešte treba vybrať niečo na dnes večer. Do divadla.
"Toto už asi budeš musieť skúšať." povie súcitne Igor hneď, ako vchádzame do obchodu s elegantnými šatami. Predavačka sa k nám hneď prihrnie.
"Želáte si?" opýta sa a povrchne sa na mňa zadíva.
Igor sa na ňu prísne usmeje. "Potrebovali by sme nejaké šaty pre túto dámu." elegantne ma objíme okolo pása.
Predavačka sa na mňa ešte raz zadíva. V jej pohľade zbadám...hnev, závisť.
"Isteže." odvetí a koketne sa usmeje na Igora. "Poďte za mnou." ukáže rukou smerom do vnútra obchodu. "Na akú príležitosť to bude, ak sa smiem opýtať?" pohneme sa za ňou.
"Divadlo." odvetí Igor a sleduje, ako sa jej prsty prehrabávajú v stojanoch z oblečením a hľadajú vhodné šaty.
Vytiahne silno ružové šaty, na ktorých je veľký výstrih. Výťazoslávne sa na mňa usmeje. Je jej jasné, že doň nemám čo dať.
"Ja by som pre ňu chcel niečo čierne." zachráni ma Igor a zmrazí predavačku pohľadom.
"Oukej." povie odmerane predavačka a vracia tie odporné šaty späť na miesto. Hneď nato k nám príde z úplne jednoduchými šatami na ramienka. Nič originálne na nich nie je. Je to iba kus látky z ramienkami.
"Tieto sa k vám iste hodia." opovrživý tón jej hlasu sa mi zaderie až hlboko do kostí.
Zatrasie sa mi brada a preto ich rýchlo schmatnem a skrývam sa v kabínke.
Pomaly sa vyzliekam z Igorových vecí a prevliekam si cez hlavu šaty. Keď sa na seba pozriem v zrkadle, skoro onemiem. Jednoduchá látka obopína moje chudé prucho a zvýrazňuje môj úzky driek. Okolo stehien sa mi tmolí jemná látka, ktorá obopína môj maličký zadoček. A výstrih pôsobí tak tajuplne...
Pomaličky výjdem z kabínky a slkopím pohľad. Skutočne v nich vyzerám takto dobre? Čo ak sa to zdá iba mne?
"Paráda." vydýchne Igor hneď, ako ma zbadá. Váhavo zdvinem pohľad a zadívam sa mu do očí.
Jeho lačný pohľad sa kĺže po mojom tele sťa nejaké zviera na výstavisku. Avšak v tých jeho tmavých očiach zbadám, že pohľad na mňa ho skutočne teší.
Vtedy sa jeho pohľad stretne z tým mojím a Igor si uvedomí, že som ho celý čas pozorovala. Jeho reakciu... :) Jemne sa začervená a otočí sa k predavačke.
"Vezmeme ich." nasadí profesionálny výraz. "A ešte by sme k nim potrebovali nejaké topánky."
Vtedy už totálne odrovnaná predavačke prejde k topánkam a núka mi jedny čierne za druhými. Nakoniec sa rozhodnem pre jednoduché sandáliky, v ktorých sa cítim pohodlne.
Igor to všetko zacvaká a na moju preveľkú úľavu sa poberieme k autu... domov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peťula Peťula | Web | 25. srpna 2013 v 21:00 | Reagovat

Nirvana je super! :)
A povídka taky! :-D

2 Martinkaaa Martinkaaa | 26. srpna 2013 v 14:55 | Reagovat

Skvělýý ! :-)

3 GrayC GrayC | 28. srpna 2013 v 15:53 | Reagovat

Rychle další dííííííl ! jsem v nemocnici a strašně se nudím.Nechceš vymyslet nějakou další povídku ,třeba jen dva dílky nebo klidně jen jednorázovku ? :-)

4 Ceruzka Ceruzka | Web | 28. srpna 2013 v 20:42 | Reagovat

Ďakujem :-* ...  Zajtra by tu mala pribudnúť jednorázovka... ;-)

5 Tris Tris | 5. listopadu 2013 v 21:59 | Reagovat

Dokonalé to je!:) Všechny ty její pocity..úzkost, kterou cítila, bolest...ahm, vžně skvěle podané:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama