Som niekto iný- 21. diel

30. listopadu 2013 v 19:30 | Zuzka |  Som niekto iný
Dielik venovaný pre Luciii, ktorá si žiadala ,zároveň posledný a ja chcem poďakovať, že ste tu ff čítali a prosili o ďalšie diely, boli ste mojou hnacou silou dopredu ... . Dúfam, že takto ma budete naháňať aj pri ďalších ff-kách




21. diel
Chytil ma za ruku a tou druhou s ma ladne pritiahol k sebe. Zostala som trošku šokovaná, ale . s istým úsmevom na tvári. "Ja naozaj neviem ako sa ti odplatím,...!" začala som sa zo srandy hrať na hlúpu, ale bolo mi celkom jasné o čo mu ide. "Pšt!" položil mi prst na ústa a vtedy som zazrela tie nádherné iskričky v jeho očiach. Keď zložil prst z mojich pier, váhavo sa nadýchol a začal sa hlavou približovať ku mne. Pri posledných milimetroch jemne pootvoril pery a následne moju hornú peru zobral medzi svoje. Zalial ma príjemný pocit a motýliky v bruchu sa priam rýchlosťou svetla krútili v mojom bruchu. Nevnímala som zvyšok sveta, iba jeho pery na mojich. Dokonca som ani nezaregistrovala, kedy mi prišiel autobus. Marek sa odlepil odo mňa a nádherne sa usmial. "Toto mi ako odplata úplne stačí!" Doširoka som sa usmiala. "Musím už ísť! Autobus na mňa nebude čakať večne!" Vtisol mi nežnú pusu na líce a usmial sa. "Tak sa mi maj!" "Ahoj!" usmiala som sa a urýchlene nastúpila do autobusu. Ešte som posledný krát naňho hodila letmý pohľad, keď som si sadala na miesto v autobuse a už mi zmizol z dohľadu. Celú cestu domov som si premietala kúsok po kúsku celú dnešnú "hodinu" a tak isto každý jeden krásny moment. Doma nikto nebol, tak som na seba natiahla domáce oblečenie. Legíny a tričko, v ktorom som pretancovala krásne poobede som radšej hodila rovno do práčky. Uvarila som si puding, pustila poriadnu hudbu a sadla si k notebooku. Na facebooku ma už čakalo hneď niekoľko správ. Kašľala som na všetky okrem jednej- Marekovej. Napísal mi ju asi pred 10 minútami ale nebol už online. Napísal mi, že nabudúce bude na mňa prísnejší a že sa mám viac nacvičiť, lebo že bol teraz príliš mäkký a že sa nemohol sústrediť, keď som sa mu tam vrtela. Zasmiala som sa a odpísala mu, že ja nemôžem zato, že mám také ladné telo. Taktiež som to vypla a odišla s miskou pudingu ku telke. O chvíľku neskôr došli aj rodičia a okolo 22:00 aj Igor. Prišiel s ním aj Roman, ktorý sa so mnou chcel dohodnúť na našej narodeninovej party, keďže sme si sľúbili, že ju spravíme spolu, lebo naše narodeniny sú v auguste.
Prišiel deň mojich prijímačiek a ja som sa celá nervózna vybrala na miesto činu spolu s Marekom, Igorom a dokonca za mnou docestovala aj moja sestra. Keďže som chytila miernu paniku, všetci ma tam utešovali. Prišiel rad na mňa a ja som sa aj s Marekom pobrala dnu, keďže on mal vstup povolený, ako študent školy. Pustili mi hudbu a ja som sa ponorila do tanca. Pod vplyvom riadnej nervozity som urobila aj pár chýb, ale vždy ma do tanca vrátil Markov povzbudzujúci výraz. Po dotancovaní ma porota zhodnotila. Hodnotenie bolo celkom v poriadku, aj keď mi tam sem-tam niečo vytkli. Povedali mi, že výsledky mi pošlú poštou a ja som sa celá zničená pobrala s Igorom, Markom a mojou sestrou na pizzu. Aspoň ona zo mňa trochu vypustila nervozitu a presvedčenie, že som to celé nepokašľala až tak.
Keď nadišiel čas našej narodeninovej party, už od rána ma prenasledoval Igor výraz s jeho priblblým úsmevom. Vedela som, že sa na mňa niečo chystá, jeho výraz prezrádzal veľa. Okolo 14:00 som si obliekla letné šatočky, ktoré boli kúpené špeciálne na túto príležitosť. O chvíľku nato, došli naraz Roman, Maja a Marek. Pomohli nám s Igorom povynášať vonku stoly, stoličky a kopu jedla. Igor s Romanom potom ešte vonku cez predlžovací kábel natiahli reprobedne. Došlo ešte pár známych a oslava sa rozbehla v plnom prúde. Najprv sme si s Romanom vymenili darčeky my a potom začali všetci obehovať nás. Dostala som kopu darčekov, už som aj prestala rátať. Medzi nimi ma však uchvátil jeden. Markov. Okrem toho krásneho náhrdelníka tam bola aj obálka. Na obálke stála adresa tej tanečnej školy. Nervózne som ju roztrhala a začítala sa. Všetci ma s napätím sledovali a čakali, čo zo mňa vypadne. "Oni ma prijali!" zvrieskla som šťastím a vrhla sa so slzami v očiach prvej osobe do náručia. Potom som zistila, že to bol Roman. Všetci mi hneď začali gratulovať a tešiť sa so mnou. S Markom sme im predviedli jedno číslo, ktoré mam naučil počas našich tréningov. Potom ma Igor zobral na ruky a ako správny brat , radosťou že ostávam aj na školský rok ma hodil do bazéna. Keby sa to bolo stalo hocikedy inokedy tak ho zato zabijem, ale dnes sa mu moju neskonalú radosť nepodarilo zničiť. Bola som sa prezliecť, mokré vlasy si uviazala do drdola a oslava mohla pokračovať...

THE END
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tris Tris | 1. prosince 2013 v 17:28 | Reagovat

Uuuu, přichystala jsi nám naprosto božský konec téhle skvělé povídky! Děkuji, byla radost číst každý díl:)

2 Peťula Peťula | Web | 1. prosince 2013 v 17:29 | Reagovat

Bylo to super! :-)
Moc se těším na další tvé povídky!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama