Tornádo udalostí -1. časť

24. prosince 2013 v 14:19 | Ceruzka |  Rozpísané od Ceruzky
Čaute, mám pre vás taký maličký giftík keď už sú tie X-mas :* Ale anjprv sa vám pochválim:
Môj malý anjelik konečne došiel ku mne naprieč celým Slovenskom. Síce len na pár dní, osláviť sviatky, ale o to mi je vzácnejší. ♥
Takže moje Vianoce budú úžasné. To isté prajem aj vám. Šťastie, radosť, lásku a mnoho splnených želaní! :-*
With love,
Ceruzka ! ♥



1. časť:

Rýchlymi pohybmi odomkla dvere, kľúče hodila do košíka na botníku, topánky nedbalo skopla z nôh a nechala ich ležať pohodené v chodbe a bežala do obývačky. Tam si sadla na pohovku rukami si zakryla tvár a srdcervúco sa rozplakala.
"Prečo?! Prečo?! Prečo?!" vykrikovala stále dookola tú istú otázku, na ktorú už hľadala odpovede cestou domou. Narážala do ľudí na ulici, hlboko zahľadená do seba a do svojich myšlienok.
Náhle si začne vyzliekať zimný kabát. Za ním nasleduje čiapka, sveter a džínsy. Ostáva len v nohavičkách a tenučkom tielku, ktoré dokonale kopíruje líniu jej plochého brucha a pekného dekoltu. Zadoček, jemne vytŕčajúci pod nohavičkami, by rozhodne nenechal žiadneho chlapa na pokoji. Avšak práve jeden, a práve teraz dokázal tomuto zadočku odolať a nechal sa zlákať iným vábením sirény.
Vyberie z kredenca malý hrniec a postaví si doň vodu na kávu. Ruky sa jej neovládateľne trasú a kým sa jej podarí nadávkovať si do pohára dve lyžičky kávy, polovicu musí zbierať z linky.
Keď voda zavrie, naleje si do kávy mlieko a poberie sa s hrnčekom v ruke na balkón. Decembrový vietor jej vmietne do tváre riadnu dávku studeného vzduchu, no ona nedbá. Položí si hrnček s pariacou sa kávou na parapetnú dosku a rukou sa načiahne za kvetináč. Omrznuté muškáty v ňom jasne dávajú najavo,ako sa im v tomto studenom počasí nepáči.
"Viem, mala som vás schovať kým bol čas. Teraz je už neskoro, môžem vás rovno hodiť do koša." prihovorí sa im, akoby jej porozumely.
Spoza kvetináča vytiahne škatuľku Marboliek. Bez dvoch chýbajúcich kusov je ešte plná. Nikdy nemala rada fajčenie. Horkastá chuť dechtu ju vždy iba smädila a ešte k tomu, keď si predstavia ako si ničí pľúca... Má ju tu iba na prípad núdze.
Dlhými prstami vytiahne jednu a hneď si zapáli. Slastne do seba vdýchne dym a zamerá sa nato, ako sa jej telom pomaly rozlieva pokoj. Nikotín obaľuje nervy a na jej dušu to pôsobí blahodárne. Rukami sa dotkne hrnčeka s kávou a pomaly si z nej odpije.
Zadíva sa do diaľky a až teraz si všimne suseda z náprotivého paneláka, ktorý celý čas na ňu zíza. V tom istom momente jej telom prejde triaška a ona si uvedomí, že ešte stále je len v tielku a nohavičkách. Provokačne vystrčí prostredník a mizne vnútri svojho bytu. O toho dvadsaťosemročného umelca nemá vôbec záujem.
Chňapne po telefóne a vytáča číslo svojej najlepšej kamošky, snáď nebude zaneprázdnená...
"Hmmm" ozve sa netrpezlivo na druhej strane.
"Ahoj, to som ja. Čo zas robíš?" nadhodím veselým tónom. Hneď si ju viem predstaviť. V jednej ruke telefón, v druhej nejaký papier s perom a pritom ešte kdesi beží.
"Akurát utekám za jedným klientom. Nestíham." toto je veta, ktorú vraví každá začínajúca právnička. Ak chcete v tomto biznise preraziť, musíte sa pripraviť na večné náhlenie sa, málo voľného času a ešte menej spánku. V tejto profesii sa vyžaduje dravosť, bezohľadnosť a drzosť. To všetko u Soni nájdeme, a ako bonus tam ešte nájdeme aj schopnosť postaviť sa na správnu stranu a hájiť záujmy tých dobrých. Avšak v dnešnom svete rodinkárstva, úplatkov z toho veľmi nevyžijete.
"Tak to ťa potom nebudem rušiť. Držím palce." nadhodím veselý tón.
"Milá moja, mňa neoklameš! Niečo sa stalo." povie karhavým tónom a v diaľke sa súhlasne ozve túbenie auta.
"Preboha, ty šoféruješ!" zhrozím sa, "Už aj ma zlož, ty právčička. Máš ísť iným predsa príkladom!"
"Večer som u teba." povie a zloží.
Asi prvýkrát od dnešného obeda sa úprimne usmejem. Na ňu sa dá spoľahnúť...
Právčička. Tú prezývku som jej vymyslela asi pred desietimi rokmi. Vtedy sme si ako pätnásťročné slečny vyberali svoju budúcu profesiu. Zasnene sme hľadeli do neba a snívali. Vtedy to bolo ešte beztrestné. Neškodné sny dospievajúcich... Ako rýchlo sa však prevrátia v tvrdú realitu života.

Rýchlo potrasiem hlavou, aby som sa prebudila a hodím pohľad na svoju nedopitú kávu. Už je studená ako psí čumák. Dvihnem šálku a bežím ju vyliať do umývadla. Hneď nato na seba natiahnem staré legíny, sveter a hrubé pletené ponožky od babičky a bežím si ľahnúť do postele.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peťula Peťula | Web | 25. prosince 2013 v 12:06 | Reagovat

Já ti taky přeji alespoň pěkný zbytek svátků :)
A ta povídka je super! :3

2 Anina Anina | 25. prosince 2013 v 17:21 | Reagovat

Těším se na další díl :-)
Budeš ještě pokračovat v povídce Dieťa ulice? ;-)

3 Tris Tris | 25. prosince 2013 v 17:48 | Reagovat

Wooow, to je zlaté! Tak si ty svátky moc a moc užij:)
A k povídce...vypadá to úžasně poutavě a já se opravdu nemůžu dočkat, co se bude dít dál!:) :-D

4 Martinka Martinka | 28. prosince 2013 v 18:09 | Reagovat

Skvěléé :) Těším se na další dílek :) Vypadá to úžasně :) Jsem zvědavá jak to bude pokračovat! :)

5 Ceruzka Ceruzka | Web | 31. prosince 2013 v 11:44 | Reagovat

Ďakujem baby... :3

[2]: Anina: Netuším či ešte budem... Popravde-veľmi sa mi do toho nechce, ale vylúčené nie je nič. Bol by záujem ?...

6 Peťula Peťula | Web | 31. prosince 2013 v 12:02 | Reagovat

[5]: Určitě by byl zájem! :)

7 Lenuška Lenuška | 1. ledna 2014 v 14:55 | Reagovat

áno ,Dieťa  prosím :* :D ako to dopadne !!!!

8 Ceruzka Ceruzka | Web | 2. ledna 2014 v 23:13 | Reagovat

ok ... ;) popracujem natom... ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama