Dieťa ulice- 11. časť

14. února 2014 v 20:50 | Ceruzka |  Dieťa ulice
Ani v tento deň som na vás nezabudla, pretože vás neskutočne ľúbim. Čím by už len bol náš blog bez vás- čitateľov ? :3 ... Tak prajem vám príjemné čítanie a šťastného Valentína ! ♥ .... A nezaláskovaný, nesmúťte, na každého príde ten správny čas... :* To ma naučila moja škola života... ;-)
S láskou,
vaša Ceruzka :D





11. časť
Hneď ako Igorovo auto zastane pred jeho domom, mám chuť vybehnúť z auta a bežať do nejakej zastrčenej izby, kde by som mohla byť sama a v tichosti ešte raz popremýšľať nad dejom toho nadčasového predstavenia. Je neuveriteľné, ako som si tu za tých pár hodín zvykla. Igor odomkne vchodové dvere, ja rozsvietim a v tichu sa vyzúvame. Váhavo sa chytím za golier kabáta a pozriem na Igora. Ten sa však zaoberá svojím vlastným kabátom a tak si ten svoj rýchlymi pohybmi zošuchnem z pliec a bežím do kuchyne, kde si naberiem plný pohár studenej vody.
"Hmm, niekto nám tu ale vysmädol." povie obdivne a hneď mi trhá pohár od úst. "Nepi toto, máme niečo lepšie." Odíde do špajzy a vráti sa s fľaškou červeného vína.
Myknem plecami a vo svojich sexy šatách, ktoré mi obopínajú telo sťa druhá koža sa poberiem do obývačky. Tam sa poddám úvaham o sladučkom Eddiem, ktorého stvárnil veľmi pekný Nitriansky herec. Vďaka nemu postava bohatého chlapca nabrala ešte väčšie grády. V duchu sa usmejem, vždy ma bavila slovenčina. Rozoberanie diel, vŕtanie sa v predstavách autorov, ktorý do svojich diel vkladali svoje duše, a analyzovanie pomerov spoločnosti, ktorá im bola často krát inšpiráciou.
"Tak, na čo si pripijeme?" prihrnie sa ako veľká voda Igor do obývačky. Hneď preruší moje myšlienky a kruto ma vráti do reality. Poháriky na stopkách mu v ruke zaštrngajú, on si to však nevšíma. Ako zhypnotizovaný hľadí na moje telo v šetrných šatách a jeho myseľ pracuje na plné obrátky. Potvrdí mi to pohľad na jeho mierne vyduté nohavice.
"J-ja pôjdem radšej s-spať." vykoktám po chvíľke.
Igor prudko zatrasie hlavou, aby sa prebral a zadíva sa mi do očí.
"No ták, prosím..." prosebne zatiahne.
Nespokojne si vzdychnem. "Bol to pre mňa náročný deň." skúšam znovu.
"Len jeden pohárik. Snáď nepohrdneš svojím hostiteľom."
Trafil klinec po hlavičke. A on to vie, zbadám v jeho očiach záblesk tušiaceho víťazstva. Som mu to dlžná.
"Tak poď." Potľapkám prázdne miesto na pohovke vedľa mňa a až teraz si všimnem, čo vlastne drží v ruke. Stačí mi uvidieť farbu červeného vínka a hneď prestávam ľutovať, že som sa nechala psychicky vydierať.
"Na tento večer." dvihne Igor svoj pohár do výšky a čaká, že sa pripojím. Zadívam sa mu do očí a zbadám tam to, čo chcem. Že mu môžem veriť.
"Na nás." poviem a cinknem si s ním. Potom jemne zakývam tekutinou v pohári aby sa rozkývala a pomaličky sa nadýchnem jej vône. Slastná. Tak si jej trošku naberiem do úst a jazykom skúmam jej chuť. Nakoniec prehltnem.
"Vyznáš sa. Vybral si dobrý kúsok." poviem obdivne a až vtedy si všimnem, že Igor ma začudovane pozoruje.
Naleje si do úst veľký dúšok vína a odhodlane sa na mňa zadíva.
"Čo si zač?" prebodne ma pohľadom. Pevne mu ho opätujem a snažím sa v jeho očiach nájsť vľúdnosť, ktorá tam bola doteraz po celý čas.
"Je toto vhodný čas na odhaľovanie tajomstiev?" opýtam sa potichučky a so sklonenou hlavou.
"Rozhodne. Mám v dome nájomníčku, o ktorej dokopy nič neviem. Verím ti, viem že ma neokradneš ani nezabiješ, no chcel by som..."
"... bol to veľmi pekný deň Igor. Som ti neskutočne zaviazaná za všetko, čo si pre mňa doteraz urobil." prehltnem veľkú hrču, ktorá sa mi tlačí do hrdla."Nech už tento náš nezvyčajný životný príbeh skončí akokoľvek, chcem, aby si to vedel."
Jeho ruka nájde moju a jemne mi ju stisne. Chápem to ako povzbudenie, aby som pokračovala. "Nechcem si kaziť tento dnešný deň odhaľovaním mojej minulosti."
"Dobre." povie, pustí moju ruku a do pohára si doleje víno. Hltavo ho vypije a zakloní hlavu dozadu.
Chlad, ktorý medzi nami zavládne ma zaskočí. Vari je zvyknutý nato, že vždy dostane to, po čom túži? Alebo je v tom niečo iné?
"R-radšej už pôjdem." vstávam a vyberiem sa... do jeho postele. Spať.
Rýchlo sa vyzlečiem zo šiat, rozpustím si vlasy a na nahé telo si netiahnem iba Igorovo vyťahané tričko. Rozpoltená si ľahnem do jeho postele, prikryjem sa jeho perinami a nechám sa obklopiť jeho vôňou, ktorá sála z jeho obliečok.

Strhnem sa zo sna. Niečo pri dverách zašramotalo. V Igorovej spálni, ako aj na chodbe vládne šero. Mesiac je v splne, čiže cez okno dopadá trochu svetla. Preľaknuto si zakryjem perinou tvár a rátam do desať. Prudko sa nadychujem a snažím sa upokojiť. Najhoršia je smrť z vyplašenia, pripomínam si.
"Hééj!" ozve sa zrazu.

"Igor?" vydýchnem váhavo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peťula Peťula | Web | 15. února 2014 v 11:53 | Reagovat

Myslím, že se nám to ještě pořádně zamotá. Nebo v to alespoň doufám.. :)
Moc pěkné to je! Doufám, že co nejdřív přidáš další díl.. :D

2 Tris Tris | 19. února 2014 v 22:27 | Reagovat

Mmm...dokonalé, ach, vážně moc a moc! jsem zvědavá, co dalšího se tam uděje:)

3 Anina Anina | 1. března 2014 v 23:42 | Reagovat

Moc pěkné, těším se na další díl :-) Je to zajímavé :)

4 Annie Annie | E-mail | 17. března 2014 v 14:33 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama