Time to say... goodbye

16. prosince 2015 v 14:50 | Ceruzka |  Rozpísané od Ceruzky
Ten pocit, keď si až veľmi citlivá na tento svet...



Chvíľka melanchólie, neschopnosť zaspať po ťažkom dni či spomienky... Už ani neviem čo ma priviedlo práve k tomuto nášmu malému tajomstvu. Pamätáš si ako dlho sme to pred všetkými ostatnými tajili ? Ako sme vždy zahovárali, keď sa k nám priblížila nejaká spolužiačka a vypytovala sa nás čo riešime, no my sme si svoje dieťatko chránili? Ako dlho bol tento blog iba náš? Niečo, načo sme boli hrdé, k čomu sme sa utiekali po zlých dňoch v škole, niečo, čo nám umožňovalo snívať. Áno, po prečítaní pár naších "ff-iek" som s úsmevom na perách spomínala nato, aké sme boli naivné a ešte viac zaľúbené. Ty si obdivovala sladučkého Romana a ja zasa drsného Igora. To bola tá pravá puberta, na akú sa nezabúda!

Alebo sa vrátim k začiatku. Pamätáš si ako toto naše neobyčajné kamarátstvo začalo? Ja tichučká, hanblivá, maličká som práve prišla na novú školu, do iného mesta a oni ma posadili k tebe. Celý deň sme vedľa seba sedeli tichučko sťa myšičky a na konci dňa som sa ťa nesmelo opýtala:

"A chodí sa na obed spolu s družinou?"

Bola to najblbšia otázka môjho života (a práve ty vieš, že ich bolo dosť...), no zabrala. Išli sme spolu na obed a už to išlo. Pamätáš si ešte vôbec nato? Rovnaké povahy, rozličné názory no priority takisto totožné. Desaťročné priateľstvo, ktoré sa prestupom na gymko ešte viac upevnilo. Pamätáš sa ako sme ešte aj na tých blbých prijímačkách boli v poradí za sebou ? Ty desiata a ja jedenásta !

Spoločné kreslenie na lavice(tá naša musela byť vždy počmáraná), tie šoky, keď vyvolali Zuzku v tretej lavici a my sme sa na seba pozreli a zvolali: "Ktorá z nás?", tie obdobia vývoja, ktorými sme ako pubertiačky prechádzali... Spomínaš? Najlepšie rozhovory ale aj hádky, ktoré mi v mnohom pomohli uvedomiť sa... Bola si to práve ty, ktorej vďačím zato, že teraz počúvam takú super hudbu akú počúvam. Veď kto iný by ma dokázal odviesť od sladučkého pubertiaka Haricha k skutočnej hudbe? Pamätáš sa? A práve si uvedomujem, že si ešte viac zodpovedná zato, kde práve som. Nebyť tvojho nápadu s týmito blbosťami, ktoré sa tu nachádzajú, neobjavím to, čo ma skutočne baví.

Už plne chápem význam vety "Facebook ničí vzťahy". No skutočne to bol v našom prípade práve Facebook? Veď pre dva kliky sa ešte žiadne desaťročné kamarátstvo neskončilo. Áno, jasné každý sa nahnevá, no nikto neignoruje a neutieka sa len k jednému človeku. Nechápem, nerozumiem, neberiem to... Zjavne som pre teba asi nebola až taká významná ako ty pre mňa. No neboj sa. Zatiaľ čo doteraz nejedna noc bola pre mňa bezsenná, nejeden večer ostalo Jakubove tričko mokré a nejeden krát bolo tvoje číslo vytočené a hneď zrušené, už to končí. Možno práve tieto riadky mi dajú dostatočnú možnosť vyjadriť to, čo chcem a s hrdosťou sa rozlúčiť.

Preto Ti chcem poďakovať, zapriať veľa radosti v živote a hlavne nech si šťastná... A ak ťa niečo dostalo práve sem a čítaš si to, vedz, že ma to mrzí, no viac sa už doprosovať nebudem.

S láskou,

Tvoja minulosť...

xxx

P.S.: Dokelu! Veď ja som si práve uvedomila, že mne ešte stále vyskakuje naša spoločná fotka pri štartovaní počítača. No dnes to bolo naposledy.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Emm Emm | Web | 4. ledna 2016 v 2:45 | Reagovat

Krásně napsané, až se člověk do těch pocitů vžije a přesně ví, co tím chceš říct.. :(

Každému se zřejmě něco podobného stalo a přátelství skončilo, ať už bylo sebedelší což je o to smutnější.. Když si pak člověk vzpomene a vzpomíná na to, co jako přátelé společně zažili, přijde mu strašně líto to, že o sebe přišli.

Já osobně si myslím, že pokud to všechno rozvrátila jen nějaká hloupost, měli by si ti snažit vyříkat a nenechat se zahodit přátelství, které tak moc znamenalo, tak dlouho trvalo a tolik toho oběma přineslo..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama